Nové slobodné Slovensko

Na druhej strane – veci, ktoré by mali skutočne otriasť každým a zhnusiť mu všetko, čo s nimi súvisí, zostávajú zaujímavo bez povšimnutia. Teraz myslím na masové vraždy civilného obyvateľstva. Sklené, Sklabiňa, Kováčová… To neboli nijaké obete bojových operácií, to boli chladnokrvne, barbarsky povraždení úplne nevinní ľudia. A boli aj mučení ľudia, boli ľudia, čo ich sťahovali z kože zaživa. Bol aj neľudský koncentrák v Slovenskej Ľupči, so všetkým, čo k tomu patrí – mučenie, vraždenie… Výborný fabulátor a poslabší filozof Umberto Eco, ktorého tak hltajú aj naši súčasní stachanovci pokroku a demokracie, vo svojej knihe o morálke napísal jednu úvahu, s ktorou pokojne môžeme súhlasiť: Netolerovateľné. Jednoducho, sú neslýchané zločiny, ktoré prekračujú všetky normálne obzory. Tie sú jednoducho netolerovateľné. „Nové netolerovateľné nie je iba genocída, ale jej teoretizácia.“ Tu musím dodať, že ešte viac jej obhajovanie či bagatelizovanie. A určite najviac jej oslava. Pre istotu, ak by to niekto prehliadol, či už kvôli rýchlemu čítaniu, či menším písmenám, pripomeniem ešte raz, čo sa tu dialo: MASOVÉ VRAŽDY CIVILNÉHO OBYVATEĽSTVA. Alebo akými veľkými písmenami to mám napísať, aby si náš boľševický dorast uvedomil, čo to boli za zločiny? Spomeňme si, prečo sa „nacizmus“ stal neslušným slovom. Nie kvôli tvrdému režimu, ani kvôli KdF, dokonca ani kvôli vojne nie, veď vtedy to bol bežný spôsob tento termín sa sprofanoval výlučne kvôli genocíde civilného obyvateľstva, hlavne Židov. U nás sa z rovnakých zločinov stalo len také menšie nedorozumenie na ceste k svetlým zajtrajškom. Read more