PIATE PRIKÁZANIE

Blížia sa sviatky pokoja, štedrosti,
my sme sa však vzdali slobody, radosti.
Nehľadíme ďakovne na skromné jasličky,
prijali sme jedno – covidové pesničky.

Zatvorili chrámy – vyhnali z nich ľudí,
každý taký prečin ten Najvyšší súdi.
Kto z nás právo má odňať všetky sviatosti,
tu zo strachu z choroby bokom šli milosti.

Jediná spása v potrate vraj tkvie,
piate prikázanie v mysli mojej znie!
Ako môžem prijať nevinnú krv do tela,
holubička prečistá v nebesá už letela.

S požehnaním kňazov dnes statočne hrešíme,
ten diabolský plán do duše si vpustíme.
Nevrlosť a hnev ovláda naše kroky,
to je len začiatok, čo príde v ďalšie roky?

Nikoho už netrápi sväté Jezuliatko,
zrodené pre vykúpenie, v jasliach s Božou matkou.
Zahltené mysle médiami lživými,
stali sme sa mŕtvolami, no zároveň živými.

Kika