Obráť oči k nebu

Nedelia nás oni, delíme sa sami,
odkedy sme rozum cudzím odovzdali.
Nevieme už myslieť, nevieme už konať,
dokážeme iba v rohu tíško stonať.

Zmierení s osudom, ktorý nám píšu,
hľadáme na zemi pokoja skrýšu.
Všetko čo povedia, poslušne spravíme,
kto má iný názor, toho len haníme.

Musíme predsa vyhrať ten boj,
do tela dáme si trebárs i hnoj.
Chceme už slobodu, ktorú nám sľubujú,
zavretí v samote, oni však hodujú.

Berú nám všetko, postupne, slizko,
naivne si myslíme, že víťazstvo je blízko.
Podkopli nás neraz a spravia to znova,
nehanbia sa ľudí, neboja sa Boha!

Dobre vedia jednu vec – v jednote je sila,
tá sa ale rokmi niekam vytratila.
Kto poslúcha bludárov, ten nenájde spásu,
je to ako s burinou – nedočkáš sa klasu.
Obráť oči k nebu, popros Spasiteľa,
by zostal si verný, nádej nezomrela.

Kika