BOH JE PREDSA S NAMI

Nastala doba plná neistoty, klamu,
pekelné mocnosti už otvárajú bránu.
Dušičky po stovkách si berú,
za vymyslené lži zanechali vieru.

Ľudia sa boja o svoje životy,
naslúchajú luhárom jak bezduché roboty.
Prioritou týchto dní je dožívať sa rána,
čo na tom, že duša nie je vôbec zdravá?

Nasadiť si rúška, schovať svoju tvár,
všetko v mene ochrany, to Danajský dar.
Zamknúť svoje domy, nevpustiť rodinu,
neznáš, človek biedny, dňa ani hodinu.

Vzdali sme sa ako národ objatia a lásky,
dňom, keď miesto Boha prijali sme masky.
S pokrivenou chrbticou nastavili tváre,
koľkí vôbec mali pochybnosti v hlave?

Zamknuté Chrámy, tie archy pokoja,
rany, ktoré padli, nikdy sa nezhoja!
Krivíme sa ďalej, jak živé mŕtvoly,
čakáme z dňa na deň, čo svet nám povolí.

Tichý výkrik neviniatok vpustíme do tela,
smutná doba nastala, Cirkev onemela.
Podporuje vraždy – vraj pre vyššie ciele,
tento ťažký hriech nikdy dobrom nie je!

Nesmieme však zúfať, Boh je predsa s nami,
kto sa pohnúť nevie, prosí modlitbami.
Nech otvorí nám mysle, by sme pravdu prijali,
vieru, nádej, rozvahu nikdy nestrácali.

A Ty Matka Božia, zmiluj sa nad hriešnymi,
hoc sme srdce Tvoje i Božie ranili.
Oroduj za nás, z hĺbky srdca prosím,
nech strach z večnej smrti v sebe navždy nosím!

Kika