Svet naruby

Občas len tak dumám a nemôžem spať,
koho je dnes možné ešte vážne brať?
Autority klamú, kradnú, kde sa dá,
jeden spácha zločin, druhý zatlieska.

Politici konajú proti svojmu ľudu,
peniazmi sa chvastajú bez hanby a studu.
Uvaľujú národ do hladu a biedy,
rozhodujú o nás, čo robiť a kedy.

Za ovce nás majú,
na vlkov sa hrajú.
Kto vystrčí nos,
toho potrestajú.

Kňazi čo vždy boli našou silou,
zatočili s krásnou čistou liturgiou.
Zamotali sa do koncilového bludu,
miesto k Bohu tvárou otočia sa k ľudu.

Aspoň, že Ty, Bože, nádejou si stále,
spásu nájde ten, čo možno trpí práve.
Kto nezaprie Ťa, pokľakne pri kríži,
kto ako Ty, Pane, neraz sa poníži,
ten raz možno spatrí Tvoju tvár,
zotrvať nám v dobrom, prosím, pomáhaj!

Kika