Skúška viery našej
Žijeme vo svete, kde sa stráca viera,
kde pobožný tvor svoje miesto nemá.
Jeho duša blúdi medzi svetom, nebom,
rád by sa podelil aspoň pôstnym chlebom.
Človek zrazu sám pozdvihne svoj zrak,
ach, môj Bože milý, či je všetko tak?
O život sa treba báť i na úkor viery?
Kamže tento svet, kamže takto mieri?
Skrývame si svoju tvár za podradné šatky,
ako by len hľadeli na nás predkov matky?
Božie telo do nehodných rúk berieme,
veď raz zožneme presne to, čo sejeme!
Pastieri nás vedú bez hlasu vzdoru,
podľahli snáď tiež satanskému moru?
Zakázali chrámy a ľudia tlieskali,
akoby sme tu nikdy nemoc nemali!
Ťažko bude hľadať čistú cestu k Bohu,
najmä dušiam tým, čo na piedestál dali coronu.
Zriekli sa sviatostí, zriekli sa Slova,
zvíťazila opäť hlúposť, nesprávna pokora.
Znova tečie Tvoja krv, opäť slzy Matky,
i mne je preťažko písať tieto riadky.
Ako len klesáme do hĺbky bez dna,
pozdvihni nás, prosím, nech satan prehrá!
Kika