V košiari Kristovom

Ja budem ovca v stáde,
hoc vlk za kríkom sa smeje.
Ja budem ovca v stáde,
nech na vôkol sa zmena deje.

Nepôjdem ja k vlkovi,
hoc brucho sýte môžem mať.
Darmo mi o výhodách hovorí,
čoskoro ma bude z kože drať.

Budem bečať, jak bečali predkovia,
neupustím ani za piaď z viery.
Posilou mi bude odhodlanie, pokora,
nádej na spásu, za ktorú ľudia mreli.

Chcem byť ovcou s pastierom,
v zdravom stáde hojnosti.
Nie duševne nezrelou,
čo upadla do bezbožnosti.

Vaše sliny pália telo,
lež duše sa dotknúť nemôžu.
To, čo roky v srdciach zrelo,
nezničíte, hoc preniknete pod kožu.

Viera v Boha, nič silnejšie nie je,
hoc liberálne výhody vy chcete.
Nevnímate svet, čo sa s ním už deje,
naivne si myslíte, že už všetko viete.

Uniká vám podstata bytia na zemi.
Nie mamona, hriech a nadpráva.
Nemôže byť neznaboh spasený,
keď vo vlastnom blude sa zamotáva.

Kika