O Trenčianskom hrade

Písané v pravopise roku vydania – 1943!

Trenčiansky hrad vari je najstarší na celom Slovensku, lebo už v II. storočí po Kristu bola tu rímska pevnosť, ktorá sa menovala Laugaricio. Na mape Ptolemajovej v II. storočí po Kristu prichodí ono ako Leukaristos.

Podľa Anonyma, neznámeho notára kráľa Bela III. (zomrel r. 1196), pri príchode Maďarov hrad sa menoval Trusun. Terajšie jeho meno Trenčín je čisto slovenského pôvodu a znamená tri razy tŕním obohnatú pevnosť – Tritýn, ako prichodí v XIII. storočí.

R. 1241 Tatári, ktorí pustošili celé Slovensko, hrad nemohli dobyť. Chránili ho udatne slovenskí zemani.

Najslávnejším pánom hradu bol Matúš Čák (1260 – 1321).

R. 1373 bola tu slávna kráľovská porada, na ktorej sa zúčastnili český kráľ Karol IV., poľský kráľ Kazimír, pápežský legát Volteira a ako hostiteľ uhorský kráľ Ľudovít Veľký. Spor, ktorý hrozil vojnou, urovnali.

R. 1431 husiti vypálili Trenčín, ale hrad nemohli dobyť.

Jus gladii – právo meča Trenčína pochodí z roku 1454.

R. 1461 Dionýz, ostrihomský arcibiskup, v zastúpení kráľa Mateja privítal tu jeho verenicu Katarínu, dcéru českého kráľa Juraja z Poděbrad.

R. 1528 Katzianer, rakúsky generál, dobyl hrad ohňom.

Ján Zápoľský, ktorý bol r. 1526 korunovaný za uhorského kráľa, bol pánom trenčianskeho hradu.

Dňa 2. októbra 1663 Turci napadli mesto, ktoré Trenčania hrdinsky bránili. V tom boji za svoju rodnú zem padlo ich tristo.

Za kuruckých vojen, najmä v rokoch 1702 – 1710, kuruci hrad opätovne obliehali. Trenčín v týchto časoch veľa trpel od Rakúšanov, od hladu a moru.

Keď hrad 11. júna 1790 vyhorel, zapadla i jeho sláva, ako všetko, čo je ľudské a pominuteľné.