Vrahovia národa!

Autor: Sisa (KIKA)

Nie cudzinci, lež my sme vrahmi nášho národa,
my zabíjame ho a možno o tom ani nevieme.
Niekedy sme útechu a pomoc hľadali u Boha,
teraz sa k peniazom oddane pre pokoj hrnieme.
To zlaté teľa zachráni nám život, dúfame,
a pritom zabúdame na hodnoty tak drahé.
Jak kruto sa mu v dnešnej dobe rúhame,
pritom jemu vďačíme za to, čo ešte máme.

Veď stále keď prišli pre národ ťažké časy,
len viera nás držala pohromade, snáď.
Azda to neboli našich kňazov hlasy,
ktoré nám dávali nádej toľkokrát?
Dnes sa im vysmievame a haníme ich česť,
tým hráme do karát bezbožníkom sveta.
Či bez nich dokážeme súboj s časom zniesť,
či prežije bez matky novorodené dieťa?

Večnú oporu vymieňame za majetky a slávu,
za tú chvíľu blahobytu a zdanlivého pokoja.
Prečo sa až tak veľmi bojíme o svoju hlavu,
tie klamstvá a lží nám za to vôbec nestoja.
I v dnešnej dobe musíme prinášať obete,
nemôžeme sa báť pozdvihnúť svoj zrak.
Vidíme jak to končí bez viery vo svete,
určite nechceme dopadnúť tiež tak.

Je nám jedno koľko sŕdc padlo pre náš vznik,
koľko rokov väzenia, útlaku a bolesti?
To sa už naozaj neozve na obhajobu nik,
upadli sme do beznádeje, hriechu a neresti?
Musíme stáť hrdo za tým, čo patrí len nám,
nedať sa oklamať a vtiahnuť do ich hry.
Pozbierať sa z utrpenia a poučiť z rán,
nadišiel čas naplniť umlčané sny.