Neuhnúť od dverí

Autor: Veronika

Reči železných mužov zhrdzaveli záhadnou hdzou,
mramorová škrupina a vo vnútri čierna hlbina,
cítiť ako bije tá posledná hodina.
Ako keď mi budú zvoniť do hrobu
a takto ma tam len vlastní dovedú.

Gavalierska čapica, elita,
na vládny stolec zasadla temnota.
Tú žlč zo zlatého taniera im lízať,
Ameriku ctiť a vzývať.
Ten kroj slovenský si vyzliekol
za šperky zlaté, pôdu si zariekol.
Osemdesiaty deviaty rok,
že vraj ku slobode krok?
A ľud slepo: veriť, dúfať,
nevládze už mocných pokúšať.

Hladíme pravde priamo na pery,
stačí len neuhnúť od dverí.