Maloveľká vojna…
Autor: Sisa (KIKA)
Vznikol štátik malý, uznali ho veľmoci,
ako prví, napodiv, panovační susedia.
Týmto vrahom z Ázie niet asi už pomoci,
útočiť a koristiť, iné tuším nevedia.
Len pár dní po vysnívanom vzniku štátu,
len pár dní od položenia hraníc vlasti.
Pocítil náš národ muky, ťažkú stratu,
keď prekonával útrapy a zradné strasti.
Počas prvých dní, ťažké časy nastali,
by sme obhájili svoj život len právom.
Vtedy tí, susedia, čo nás prví uznali,
vítali nás nie chlebom, lež zbraňou.
Deväť dní od preslávneho zrodu,
len toľko nám času na zbroj dali.
Skúšali, snáď, tvrdosť nášho rodu,
no MY, Slováč, sme si svorne stali!
Sokolíkov švárnych ostalo len pár
i pechota ešte celkom nescelená.
Pomoc prichádzala však zo všetkých strán,
by nepadla táto zem opäť na kolená.
Z jediného letiska krídla k výškam zdvihali,
odhodlaní postaviť sa čelom proti presile.
Životy im boli darom, ktoré pre nás skladali,
pre Teba i pre mňa, pre Slovensko premilé!
V Spišskej Novej Vsi padlo 13 obetí,
krv nevinná sa opäť prúdom liala.
Padli pre budúcnosť, pre deti,
nech večná je ich pamiatka i sláva!
Zvíťazil ten, čo sa sprvu slabším zdal,
bo viera a nádej mu dodávali silu.
Ten národ malý sa rázom veľkým stal,
keď nechcel nič, len chrániť rodnú hlinu.
Zoberme si príklad z našej minulosti,
„maloveľká“ vojna, nech neodletí vdiaľ.
Budúcnosť my stratíme iba v nesvornosti,
vtedy padne i posledný, čo kedysi stál.