Zmiluj sa, Bože!
Tí, čo kedysi národ viedli,
žili život rozumný, striedmy.
Mali ale vieru, ktorá dnes chýba,
bez nej každá politika zlyhá.
Dnes si prasiatka cestičku robia,
kvetnaté výroky ich denne zdobia.
Na pomoc národu už neostáva sila,
tá sa pri potulkách svetom vytratila.
Proti múru hlavou poňali po svojom,
bratajú sa s vrahmi ďaleko za morom.
Jarmulku si dajú, jak im zákon káže,
Satan sa len smeje a čelo im maže.
Doláre im voňajú viac jak rodná hlina,
nevadí im dávno na ich rukách špina.
Čo sa nedá ukradnúť, rozpredajú smelo,
hlavne by to na oko aspoň dobre znelo.
Z úrokov sa tešia, ktoré iných ničia,
za mreže hneď s tými, čo len trochu kričia.
Takto sme, Slovač, bez viery dopadli,
tlieskame tým, ktorí nás okradli…
Zmiluj sa, Bože, nad národom malým,
s hlasom skľúčeným tu pre seba vravím…
Kika