„Sviatok“

Sviatok krvou krstený,
obete mŕtvych na oltári.
Kto bude vo večnosti spasený?
Tí, čo v mene národa a Boha hrdo stáli.

Krv tiekla z tiel, hasol život štátu,
keď červená zberba puč vykonala.
Nesláv utrpenie Ty slovenský bratu,
či by matka za smrť syna ďakovala?

Rozvrátili nám, za čo sme bojovali,
do potupy uvrhli podtatranský ľud.
A my hluchí, slepí, sme im ďakovali,
konečne sa Slovač po rokoch už vzbuď!

Kabáty sa prezliekli, hodnosti zmenili,
vrahovia si do nových kresiel sadli.
Vraj utrpenie biednych oddane zmarili,
asi tým, že vraždili i nebojácne kradli.

Do dnešných dní slávime tento čierny deň,
podávame ruky, bratáme sa s vrahom,
Povedať len jedno celkom skromne chcem,
Bože, zľutuj sa nad krvou preliatou tak drahou.

Kika