72. výročie zavraždenia kňaza Rudolfa Schedu; 11. septembra 2016, Liptovský Ján
Svätý Alfonz Maria de‘ Liguori píše, že keď bol kardinál John Fischer, biskup z Rochesteru, odsúdený na smrť za to, že sa nepodvolil odpadlíkovi Henrichovi VIII. a anglikánskej sekte, ale ostal verný Svätej Cirkvi a pápežovi, tak chystajúc sa na smrť: „…obliekol sa do najlepších šiať, aké mal, a hovoril, že ide na svadbu. Keď zazrel popravisko, odhodil svoju palicu a povedal: Hor sa, nôžky moje, už nemáte ďaleko do raja. A prv než zomrel, zanôtil Te Deum ako poďakovanie, že Boh mu dal zomrieť ako mučeníkovi za svätú vieru. A potom naradovaný položil hlavu pod katovu sekeru.“ Z časného hľadiska sa mučenícka smrť môže javiť ako tragédia, no z hľadiska večnosti niet záslužnejšej smrti, ako položiť život za pravú katolícku vieru. V Introite sv. omše za mučeníka sa kňaz modlí: „Udeľ, prosíme, všemohúci Bože: aby my, ktorí slávime narodeniny blahoslaveného M., Mučeníka tvojho, boli sme na jeho príhovor posilnení v láske k tvojmu menu.“
Oslavujúc teda narodeniny pre večnosť katolíckeho farára – mučeníka Rudolfa Schedu – stretávame sa už po niekoľko rokov pri jeho hrobe v Liptovskom Jáne s nádejou, že si svojou mučeníckou smrťou zaslúžil nebeskú blaženosť. Ako dobrý pastier neopustil svoje stádo v časoch partizánskeho besnenia. Napriek mnohým hrozbám zotrval na svojom mieste, vykonávajúc svedomite svoje kňazské povinnosti, až do onej noci zo 6. na 7. septembra 1944, kedy ho partizáni vyvliekli z fary a po niekoľkohodinovom „výsluchu“ umučili na smrť.
Od založenia Cirkvi nebolo času, kedy by katolíci, či už v menšej alebo väčšej miere, nemuseli podstupovať mučenícku smrť. V každom období sa našli heretické sekty, falošné náboženstvá, režimy, či ideológie, ktoré prenasledovali pravoverných kresťanov. Cirkev však proti nim vždy patrične zakročovala. Dnes sú mnohé veci naopak: tzv. „SNP“ – čechoboľševický puč proti prvej slovenskej štátnosti, má na svedomí mnoho obetí, či už pre ich kresťanskú vieru, národnosť alebo príslušnosť k HSĽS a cirkevní predstavitelia v tejto veci dodnes mlčia. Nemlčia a odsudzujú, len ak sa jedná o židov, s ktorými, okrem iného, spoločne varujú pred novodobým imaginárnym strašiakom – „extrémizmom“ (viď). (Ak niekto čo i len trochu prekáža koncepciám nového svetového poriadku, s ktorými si má iste aj „pokoncilová cirkev“ čo povedať, je extrémistom.) Alebo koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Hoc sa dnes jedná zrejme o najrozsiahlejšiu krízu na poli svetskom i cirkevnom za posledné dve tisícročia, predsa nezúfame. Pán Boh, či sa už toho dožijeme alebo nie, obnoví poriadok a zmetie svojich nepriateľov. Nech sa tak aj stane na príhovor všetkých svätých mučeníkov, z ktorých mnohí boli slovami dnešného „newspeaku“ radikálni extrémisti bojujúci proti pekelným mocnostiam a nepodriadivší sa vtedajšej korektnosti!
Omnes sancti Martyres, orate pro nobis!