Spomienka na Emanuela T. Böhma, 7. február 2016, Košice

V nedeľu 7. februára 2016 sme sa stretli v Košiciach pred gymnáziom na Poštovej ulici, aby sme si pripomenuli osobnosť Emanuela Teodora Böhma, pôsobiaceho na onom gymnáziu, pri príležitosti 107. výročia jeho narodenia. Emanuel Teodor Böhm je pre mnohých súčasníkov osobou neznámou, hoc sa nezmazateľne zapísal do dejín boja za Boha a slovenský národ. Popri jeho plodnej vedeckej a proslovenskej činnosti v zahraničnom exile, do ktorého bol nútený i s rodinou odísť v roku 1948, sa nám však v súvislosti s jeho menom azda najviac dostáva do popredia otázka boja za práva Slovákov na okupovanom slovenskom území hortyovským Maďarskom po Viedenskej arbitráži. Tieto udalosti zastihli Böhma práve v Košiciach, ktoré pripadli Maďarsku, keď tu pôsobil ako profesor na vyššej reálke (dnešné gymnázium). Ihneď po arbitráži sa zapojil do boja proti maďarskej šovinistickej politike, najskôr len osvetovo, avšak potom, ako bol za svoje názory z postu profesora prepustený, i politicky. O tom, že jeho činnosť mala veľký význam okrem iného svedčí aj skutočnosť niekoľkých neúspešných pokusov o jeho fyzickú likvidáciu zo strany maďarskej vlády.

Emanuel Teodor Böhm patrí ku generácii, ktorá ešte v duchu katolíckeho národovectva vedela plne využiť svoj potentiál. Je pre nás vzorom vo svojej odhodlanej borbe a neúnavnej činnosti. Cenníme si najmä jeho obetavú angažovanosť na okupovanom území, pretože, kým v roku 1948 nemal na výber, tak po Viedenskej arbitráži sa mohol odsťahovať na územie Slovenského štátu a viesť pokojný život. Avšak tým, že si z vernosti Bohu a národu zvolil náročnejšiu variantu, plnú úskalí, sa stal hrdinom oných udalostí.

Odpočinutie večné daj mu, ó Pane.