Nastal čas „6. október 1938“
História je „magistra vitae“ pokiaľ dejinné udalosti nie sú popretkávané polopravdami alebo účelovo prifarbované ako dejiny nášho národa, či sled dejinných udalostí, napr. Francúzka revolúcia (1789), ktorá je prezentovaná ako epochálna zmena v ľudskej spoločnosti. Zmena, ktorá podľa encyklopedistov, na čele s ich ideovým ťahúňom Voltairom, prezentuje novú spoločnosť, je samotným odrazom udalostí v roku 1789. Kult človeka potláčajúci existenciu Boha je aj dôsledkom samotného nechápania zmyslu a významu ľudskej prirodzenosti podriaďujúcej sa Bohu.
Dejiny Slovenska a Slovákov treba chápať cez prizmu a chápanie prostého slovenského ľudu, ktorá sa odrážala v prepojení a viere v Trojjediného Boha. Napokon aj samotné osobnosti a formovatelia národnej emancipácie vzišli v prevažnej väčšine z jednoduchej slovenskej pospolitosti. Na základe toho aj slová v úvode knihy o Andrejovi Hlinkovi, ktorú napísal Karol Sidor, sú: „Dal som sa teda do práce. Už pred dvoma rokmi začal som sbierať materiál, čítať staré pramene, vedený myšlienkou: napísať Hlinkov životopis, a to v rámci dejín slovenskej politiky za Uhorska a za ČSR. Dejiny tieto úzko súvisia s osobou Hlinkovou. V kulminačných bodoch slovenskej politiky osoba Hlinkova je nositeľom slovenských snách a hýbadlom ďalšieho deja. Čítať jeho životopis znamená čítať politické dejiny Slovákov, čítať slová učiteľa, ktoré budú večne žiť.“ (1)
Tieto myšlienky nadväzujúce na účasť HSĽS v národnom živote Slovenska a Slovákov nás dostávajú k historickej udalosti, za ktorú 20. rokov bojovala HSĽS na čele s A. Hlinkom. Touto udalosťou bola aj autonómia Slovenska, ktorá bola od počiatku 1. ČSR presadzovaná A. Hlinkom a HSĽS. Tá sa opierala o Pittsburskú dohodu, ktorá bola podpísaná T. G. Masarikom. Avšak, počas celého trvania 1. ČSR až do osudných udalosti v roku 1938, nebola realizovaná. Až Nemecká hrozba politických predstaviteľov centralistickej strany v Prahe posúvala udalosti ku 6. októbru 1938. Predtým ešte aj manifestácia slovenskej mládeže, ktorá sa konala 14. a 15. augusta 1938 v Žiline a posledné slová A. Hlinku, ktoré prečítal Alexander Mach: „Drahá moja slovenská mládež! Ako rád by som bol teraz s Tebou. Ale v duchu som v Žiline, vidím Tvoj vzlet. Tvoju prípravu do vážnej práce a do boja. Ja dokončievam môj boj tuzemský, ale zostanem s Tebou, mládež moja a národe. Vyzývam Vás k jednote a nepoddajnosti, žehnám Tvoju prácu, tvojmu boju. Boh ti pomáhaj, Boh ťa opatruj!“ (2)
Slová A. Hlinku podporovali aktivitu a nepoddajnosť novej generácie slovenského národa, ktorou bola mládež myšlienkovo a ideovo zaštítená v telovýchovnej jednote Orol a Ústredí slovenského katolíckeho študentstva. Tieto udalosti podmieňovalo aj samotné dianie v Európe, a to napr. marcové obsadenie susedného Rakúska nacistickým Nemeckom (anšlus Rakúska). Ďalej politika uzmierovania voči Nemecku zo stany spojencov a garantov celistvosti 1. ČSR, ktorými bolo Anglicko a Francúzko. Politika appesementu napokon viedla k septembrovým udalostiam 1938 a uzatvoreniu Mníchovskej dohody, kde „o nás bez nás“ rozhodli politickí predstavitelia Nemecka, Talianska, Francúzska, Anglicka, čím dali voľný priebeh expanzívnej politike Nemecka a germanizačnej myšlienke voči 1. ČSR, a tak aj Slovensko v geopolitickom položení sa dostalo do mocenských ambícii Maďarska a Poľska. Tieto udalosti ako aj pomýlená idea čechoslovakizmu podnietili práve tie historické udalosti, ktoré sa udiali 6. októbra 1938 v Žiline, vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny z balkónu Katolíckeho kruhu.
(1) SIDOR. K.: Andrej Hlinka (1864 – 1926). Bratislava: 1934, SIDOR. K. – VNUK. F.: Andrej Hlinka 1864 – 1938. Lúč. Bratislava: 2008. ISBN 978-80-7114-682-7
(2) ČARNOGURSKÝ. P.: 6. október 1938. Veda. Bratislava: 1993. s. 8. ISBN 80-224-0323-7
Peter Sliacky