71. výročie zavraždenia kňaza Rudolfa Schedu; 6. septembra 2015, Liptovský Ján

Svätý Tomáš Akvinský píše o mučeníkoch, že „svojimi telesnými utrpeniami až k smrti vydávajú svedectvo pravde, nie ktorejkoľvek, lež tej, ktorá je podľa zbožnosti, ktorú sme poznali skrze Krista.“ (STh II-II q. 124 a. 5 co.) Mučeníkom teda môže byť len ten, kto dobrovoľne prijme smrť za pravdu Kristom zjavenej katolíckej viery. Nemusí ísť pritom o explicitné vyznanie tej-ktorej pravdy viery, počíta sa i vyznanie „skrze skutky, ktorými niekto ukazuje, že má vieru,“ pokračuje sv. Tomáš. (Tamtiež) To sa vzťahuje aj na prípad dp. Rudolfa Schedu, farára v Liptovskom Svätom Jáne, mučeníka Kristovho kňazstva. Je nepravdepodobné, že by ho partizánski banditi počas „výsluchu“ pred umučením vyzývali, aby zaprel svoju vieru. Jeho vyznanie viery, svedectvo pravde, teda spočívalo v skutkoch, a síce najmä v tom, že zotrval na svojom mieste ako príkladný farár, neušiel, neskryl sa, hoc ho k tomu mnohí nabádali, lebo partizánska agresia voči katolíkom počas augustového protištátneho puču, známeho ako tzv. SNP, už bola v tom čase známa.

V prvý septembrový víkend uplynulo 71. rokov odvtedy, čo bol dp. Rudolf Scheda korunovaný za mučeníka skrze svedectvo Kristovej pravde. Preto sa hŕstka ctiteľov tejto pravdy v nedeľu 6. septembra 2015 zišla v Lipt. Jáne pri hrobe mučeníka Schedu, aby vzdala hold Kristovmu kňazovi vernému na život i na smrť. V čase, kedy relativizmus a subjektivizmus rozleptáva ľudskú myseľ, ktorá nielen, že rezignovala na hľadanie objektívnej pravdy, lež dospela k mylnému presvedčeniu, že takáto pravda ani nejestvuje, že pravda je len v subjekte a každý má teda svoju pravdu, je bytostné dôležité utiekať sa k tým, ktorí svedčili a svedčia o objektívnej Božej pravde. Bez primknutia sa k nej zhynieme v diabolskom zmätení 21. storočia.

Tak nám Pán Boh pomáhaj!