Náboženské a stavovské povinnosti slovenského katolíckeho vojaka

Som vojak, ale zároveň aj kresťan-katolík. Mám teda nielen povinnosti vojenské, ale aj kresťanské. Skoro každý vojak, ktorý dobre plní svoje kresťanské povinnosti, je aj dobrým vojakom. Je to aj prirodzené. Lebo však mravouka kresťanská nekáže nič, čo by bolo v rozpore s vojenskými povinnosťami. Ba naopak, týmto vojenským povinnostiam ona dodáva ducha a mravnej sily najmä v ťažkých okolnostiach vojenského života. Preto dobre je na tom armáda, ktorá má čím viac vojakov-kresťanov; pravda, kresťanov nielen podľa mena, podľa matriky, ale podľa života.

Náboženské povinnosti

Ver v Boha

Každá vec má svoju príčinu. Teda nič nejestvuje samo od seba. Či je teda možné, ako to niektorí tvrdia, aby to veľkolepé dielo – svet – nemalo príčinu svojho jestvovania? Nie. Veď by to bolo proti skutočnosti a proti ľudskému rozumu. Lebo zdravý a nepredpojatý ľudský rozum všetkých národov a vekov káže ľudstvu veriť v Boha Stvoriteľa a Udržovateľa všetkého na svete. Dobre teda hovorí Písmo sv.: „Riekol blázon vo svojom srdci: nieto Boha.“ (Ž. 13, 1)

Áno, Boh je. A je Pánom všetkého. A keď je Pánom a všetko je od neho odvislé, nestačí ho len uznať. To by bolo málo. Veď vidíme, ako nerozumné tvory vedia byť vďačné voči svojim, čo aj nedokonalým pánom. Tým viac musí byť vďačný človek, kráľ tvorstva, Pánovi pánov a Bohu, u ktorého niet ani tieň nedokonalosti.

Miluj Boha

Boh je nielen naším Pánom, ale aj dobrotivým Otcom. Z jeho ruky máme všetko, čo máme (život, zdravie, hodnoty duchovné a hmotné). Dobré dieťa vždy miluje a ctí svojho otca, ktorý je len nedokonalý človek. Tým viac máme všetci milovať a ctiť svojho nebeského Otca, najvyššiu Dobrotu a Dokonalosť. Pravda, nestačí túto lásku preukazovať len ústami, ale skutkami, teda svojim riadnym životom.

Spravuj sa podľa Božích prikázaní

Pozoruj prírodu a uvidíš, ako nevedomé tvorstvo zachováva a spravuje sa určítým nepísaným zákonom prírody. Áno, zákon je podmienkou súladu a života všetkého na svete. Preto ani človek, ktorý je obdarený rozumom a slobodnou vôľou a môže teda konať aj v rozpore so zákonom prírodným, nemôže žiť bez zákonov. Ak chce byť dobrým členom ľudskej spoločnosti, musí sa spravovať nielen podľa zákonov prírodných, ale aj zákonov Božích a ľudských. Človek sa môže protiviť zákonom. Veď má slobodnú vôľu. Ale vždy, keď tak robí, škodí v prvom rade sám sebe a celej ľudskej spoločnosti. Vojak, ako vzor poriadku a disciplíny, je len vtedy dobrým vojakom, ak vykonáva s vojenskou presnosťou všetky zákony Božie a ľudské. Poslúchať zákon je ťažko. No, pamätajme, že je to mravné a prospešné.

Modli sa

„Nebesá vyprávajú slávu Boha a dielo jeho rúk zvestuje obloha.“ (Ž. 18, 2) – hovorí Písmo sv. Človek, kráľ tvorstva, má okrem úcty k Bohu, spoločnej s ostatným tvorstvom, uznávať Boha za svojho Pána spôsobom jeho dôstojným – modlitbou. Modlitba vyvyšuje človeka nad všetko ostatné tvorstvo a je prostriedkom priameho obcovania s Bohom. Preto, slovenský vojak, nehanbi sa modliť! Nedaj nič na tých, ktorí sa z modlitby vysmievajú, ale vo všetkých svojich ťažkostiach obracaj sa ňou na Boha a iste nebudeš zahanbený!

Konaj svoje náboženské povinnosti

Hodnota človeka sa meria podľa toho, ako si koná svoje povinnosti. Aj cenu kresťana neposudzujeme len podľa slov, ale najmä podľa jeho skutkov, podľa jeho života. Veď Spasiteľ nám hovorí: „Nie každý, kto hovorí, Pane, Pane, vojde do kráľovstva nebeského, ale každý, kto plní vôľu Otca môjo, ktorý je na nebesiach.“

Slovenský vojak! Vojenské rúcho neoslobodzuje ťa od plnenia tvojich náboženských povinností. Naopak. Vojenská služba je ťažká služba a preto vyžaduje pevného muža, nielen po stránke telesnej, ale najmä mravnej. Svojim výcvikom otužuješ svoje telo. Plnením náboženských povinností (sv. omša, prijímanie sv. sviatostí) cvičíš a upevňuješ dušu a stávaš sa tak ozajstným vojakom nielen podľa zovňajšku, ale aj duchom.

Ostaň čistý (nezosmilni)

Milý vojak, si mladý a zdravý. Preto si vystavený ustavičným pokušeniam svojho tela a zvodom zkazených ľudí. Preto musíš ustavične bdieť nad krehkou nádobou svojho tela, aby si predčasne nezničil svoje zdravie telesné a nezavinil si aj záhubu duševnú. Nuž, chráň sa hriechu proti VI. prikázaniu Božiemu. A to aj vtedy, ak ťa spoločnosť, v ktorej žiješ, vysmeje. Pamätaj, že nielen veľa jednotlivcov, ale celé národy priviedli si predčasný hrob tým, že sa nevedeli mierniť vo svojich zmyselných náruživostiach. Lebo nielen Boh, ale aj sama príroda ťažko tresce previnenia proti čistote (zhubné pohlavné choroby). Preto, slovenský vojak, nádej rodičov a národa, odolávaj pevne pokušeniam, aby si zostal čistým, Bohu milým, sebe a svojmu národu osožným!

Chráň svoj život

Zdravie a život patria medzi najväčšie naše hmotné majetky. Ochranu týchto majetkov zveril Boh mocnému pudu sebazáchrany a V. prikázaniu Božiemu. No predsa sa nájdu ľudia, ktorí nešetria Božie príkazy a nemravnosťou a nestriedmosťou podlamujú svoje zdravie. Ba niektorí si siahajú na svoj život a samovraždou si ho odnímajú.

Samovražda je nielen ťažkým hriechom voči Bohu, lebo samovrah odpláca sa Bohu za najväčší dar, život, hrubou nevďačnosťou a vrhá svoju dušu do večnej záhuby, ale aj činom nedôstojným veľkosti človeka. Veď samovraždou sa človek ponižuje pod úroveň zvieraťa, ktoré sa nikdy tak nezvrhne, aby si siahlo na svoj život.

Cirkev tresce samovrahov odopretím cirkevného pohrebu. Vojenská správa tiež nedáva plné pocty vojakovi-samovrahovi pri jeho pohrebe.

Najčastejšie príčiny samovraždy vojakov bývajú: strach pred trestom a nešťastná láska. Nuž, slovenský vojak, ži tak a spravuj sa tak, aby si sa nemusel obávať trestu. A keď aj klesneš a chybíš, pros Boha o pomoc. S jeho pomocou iste odoláš pokušeniam zlého ducha a uchrániš sa tak od záhuby časnej i večnej.

Dodrž prísahu

(Znenie prísahy slovenského vojska:
Prisahám na Boha všemohúceho, že budem poslušný prezidentovi Republiky a všetkým určeným veliteľom.
Prisahám, že všetky zákonné ustanovenia a rozkazy budem ochotne a svedomite plniť a svojim predstaveným a skrz nich svomu štátu oddane slúžiť.
Prisahám, že prikázané mi miesto nikdy neopustím, služobné tajomstvo nevyzradím a za vlasť, ak bude treba, aj svoj život obetujem.
Tak mi Pán Boh pomáhaj!)

Plnenie daného sľubu, je meradlom charakteru človeka. Preto má byť sľub u každého človeka vecou cti. Sľub, potvrdený prísahou, je náboženským úkonom. Teda ak nedodržíš prísahu, si nielen nečestným človekom, ale urážaš ťažko Boha.

Dodržať vojenskú prísahu nebýva vždy najľahšie. No slovenský vojak dosiaľ vždy vedel plniť prísahu, hoci bojoval za cudzích. Teraz, keď prisahal svojmu národu, bude prísahe ešte vernejší a pri jej plnení svedomitejší.

Pamätaj: zradcom opovrhujú nielen tí, ktorých zradil, ale aj tí, ktorým sa zapredáva. Slovenský vojak ostane vždy a všade verný svojej prísahe, lebo verí v Boha a oddane miluje svoj národ a svoju vlasť.

Kresťan a láska k vlasti

Ako kresťania máme milovať každého: priateľa, či nepriateľa. No, predsa väčšmi, než iné národy a krajiny, máme milovať svoj národ a svoju vlasť. Je to prirodzené a neprotiví sa to prikázaniam Božím. Veď národ predstavuje veľkú rodinu. A členov rodiny charakterizuje, že sa navzájom ctia a milujú viac ako s ostatnými, rodine cudzími, ľuďmi. Vlasť nám predstavuje zase územie, kde žili a bojovali naši predkovia. Je to zem pokropená ich potom, zveľaďovaná ich mozoľmi, nesúca plody ich práce a boja, zmáčaná ich krvou a skrývajúca v sebe ich telesné pozostatky, uložené na večný odpočinok. Teda vlasť, čo aj malá, zaslúži si z týchto pričín našej lásky a oddanosti viac, ako ostatné zeme.

K svojmu národu a vlasti sa máme hlásiť nielen vtedy, ak nám z toho plynú výhody (živobytie, ochrana majetku a života), ale aj vtedy, a najmä vtedy, keď národ a vlasť potrebujú našich služieb a obetí. Preto, ak bude národ a vlasť v nebezpečenstve, slovenský vojak, ako dobrý kresťan, nemôže váhať, lež i za cenu svojho života bude hájiť to, čo je nám najdrahšie. Tak to kážu zákony Božské i ľudské!

Kresťan a služba vlasti

„Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“ – hovorí Písmo sv. V týchto slovách nájde kresťan príčinu, prečo má plniť povinnosti voči štátu.

Máme svoj vlastný štát. Preto Slovák-katolík koná svoje povinnosti voči svojmu štátu (dane, vojenská služba) tým radostnejšie a ochotnejšie. Nuž, slovenský vojak, činmi dokáž svoju lásku k vlasti! Z lásky k Bohu, ktorý nám po toľkom národnom utrpení doprial slobodného života, z lásky k sebe a z lásky k budúcnosti svojho národa, konaj svedomite svoje vojenské povinnosti za každých okolností ochotne a statočne!

Kresťan a vojna

Vojna je vždy nešťastím ľudstva. Ničí nielen majetky a životy, ale otriasa aj mravy ľudstva. Preto zavše počujeme aj veriacich, ako sa rúhajú Bohu za to, že dopúšťa na ľudstvo pohromy vo forme vojny.

Kresťan však nesmie nikdy zabúdať, že sme hriešni. Nuž, nebyť zhovievavosti Božej, zaslúžili by sme si za svoje hriechy aj väčší trest, ako sú vojny. Teda kresťan môže vidieť vo vojne nástroj, ktorým dobrotivosť Božia trestá z času na čas blúdiace ľudstvo. No, nesmieme zabudnúť ani na to, že človek má popri dobrých vlastnostiach aj veľa zlých (závisť, hnev, pýcha, hašterivosť a pod.). Nuž v týchto nepekných vlastnostiach ľudstva treba hľadať bezprostredné príčiny vojen. Teda vojna je vždy pôvodu ľudského. Preto dobrý kresťan nikdy nemôže Boha viniť zo zlého, ale udrie sa v prsia a uzná svoju vinu. V tejto vine, ako aj v hriechoch ľudstva, treba hľadať koreň bied a nešťastí ľudstva.

Slovenský vojak, pamätaj však, že sú aj väčšie zlá, ako je vojna. Byť pozbavený práv slobodného národa a hynúť pomaly v porobe je horšie, ako čestná smrť na poli cti národa a vlasti. Náš národ je od vekov pokojamilovný a znášanlivý. Boh mu dal však tiež právo brániť seba a svoje. Nuž, slovenský vojak, ak vlasť a národ zavolá, chop sa mužne zbrane a smelo bojuj proti tomu, kto chce šliapať po tom, čo ti po práve Božom aj ľudskom patrí.

* * *

K víťazstvu vojaka nestačia vždy len zbrane. Sú, pravda, podmienkou, bez ktorej je dnes boj nemysliteľný. Ale nie sú všetkým! Ak vojsko nie je vyzbrojené silou ducha náboženského a národného presvedčenia, ani najlepšími zbraňami sa neubráni.

Slovenský vojak má čestnú úlohu stáť na stráži vlasti a v prípade potreby aj so zbraňou v ruke postaviť sa na odpor nepriateľovi. Túto čestnú úlohu splní, ak bude národu a štátu verný a bude pamätať na to, že duch vždy víťazí nad hmotou. Tohto ducha udržujú v nás cnosti, ktoré sú nám jednako potrebné v živote vojenskom i civilnom. Nuž, zapamätajme si ich, osvojme si ich a riaďme sa nimi vo svojom živote.

Stavovské povinnosti

Buď skromný

Skromnosť je základná cnosť nielen vojaka, ale každého človeka. Veď človek sa vie v živote len natoľko uplatniť, nakoľko sa vie skromnosťou ovládať. „Za pyšným kráča poníženie, ale pokorný duchom dôjde slávy.“ – hovorí Písmo sv. (Prísl. 29, 33)

Ako preukáže vojak svoju skromnosť? Keď sa zdrží kritiky svojich predstavených, keď bude slušný, spokojný a nebude klásť nemožné požiadavky ohľadom stravy, ubytovania a pod.

Miluj poriadok

Slovenské príslovie hovorí: „Bez poriadku ide všetko do úpadku.“ Sv. Pavol nás tiež napomína na poriadok slovami: „Všetko nech sa koná slušne a v poriadku.“ (I. Kor. 14, 40)

U vojaka treba poriadok vo všetkom. S ním stojí a bez neho padá. Veď neporiadny vojak je bezbranný, čo by mal priam aj zázračné zbrane na svoju obranu. Preto, slovenský vojak, miluj poriadok. Aj v maličkostiach ho bedlivo zachovávaj. Bez neho nič nedokážeš nielen v živote vojenskom, ale ani v občianskom!

Buď statočný

Pod statočnosťou rozumieme pevnú vôľu a ochotu za šľachetné a dobré ciele aj obetu priniesť. Statočný vojak je teda ochotný aj za cenu svojho života brániť svoju vlasť a slobodu národa. Statočnosť je teda najkrajšou ozdobou každého muža a najúčinnejšou zbraňou proti nepriateľovi! Každý slovenský vojak bude v boji statočný, lebo vie, že bráni seba, svojich drahých doma a milovanú vlasť. „Buď silný, konaj zmužile, neboj a nestrachuj sa!“ – nás napomína aj Písmo sv. (I. Paralip. 22, 13)

Buď vytrvalý

Písmo sv. (Mat. 10, 22) hovorí: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený.“ Áno, bez vytrvalosti nik neokúsi ovocie svojej námahy a neprivedie svoje životné podujatie k cieľu. Preto, vojaci, buďme vytrvalí v práci v časoch pokojných a vytrvalí v boji, ak nás okolnosti na to prinútia. Vo vytrvalosti máme najlepšiu zbraň nielen proti nepriateľom na poli osobného úspechu (lenivosť), ale aj proti vonkajším neprajníkom.

Buď trpezlivý

Pre vojaka má trpezlivosť neobyčajný význam. Ona mu umožňuje znášať všetky útrapy a námahy tažkého vojenského života a dodáva mu novej vzpruhy, keď už klesá na tele i na duchu. Sv. Pavol ju nazýva „ovocím ducha“. Vojaci, pamätajte: Všetko, čo je na svete veľké, je dielom trpezlivosti. Bez nej aj najlepšie podujatia vyjdú na zmar! Aj naše porekadlo hovorí: „Trpezlivosť – zlatá cnosť.“

Buď poslušný

Na poslušnosti stojí, ale bez nej padá armáda. Toho si musí byť vedomý každý slovenský vojak, aby bol platným členom národa a jeho vojska. Ako kresťanom nech nám svietia na cestu slová sv. Pavla: „Každá duša nech je poddaná vyšším vrchnostiam, lebo nieto vrchnosti, iba od Boha, ale ktoré sú, od Boha sú zriadené. A tak, kto sa protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví a tí, ktorí sa protivia sami si odsúdenie nadobúdajú.“ (Rim. 13, 1-2)

Ucti predstavených

Predstavení sú strážcami verejného poriadku a bezpečnosti. Úctu k nim vyžaduje teda nielen cit povďačnosti, ale aj zákon svetský a najmä Božský (VI. prikázanie Božie).

Úcta k predstaveným je pre ľudskú spoločnosť to, čo je srdce pre život človeka. Ako zo srdca vychádza a prúdi telom zdravá krv, ktorá je podmienkou života, tak úcta k predstaveným udržuje súlad a poriadok v ľudskej spoločnosti. Z týchto dôvodov teda ani poklesky a osobné chyby predstavených nás neoprávňujú ich osočovať a úctu im odopierať.

Podľa slov sv. Pavla: „Dávajte teda každému podlžnosť: daň, komu daň, mýto, komu mýto, česť, komu česť, úctu, komu úctu,“ (Rim. 13, 7) uctime a vážme si svojich predstavených. A to v prvom rade my, slovenskí vojaci. Buďme povďační za to, že máme konečne aj my za predstavených ľudí z našej krvi a buďme k nim úctiví a poslušní.

Buď človekom silnej vôle

Silná a nezlomná vôľa je podmienkou úspechu. Slovenský vojak je príslušníkom malej armády. No, ak každý bude mužom pevnej, nezlomnej vôle, naša armáda bude nerozbornou obranou drahej vlasti a odolá i najsilnejšiemu nepriateľovi. Pamätaj: Ak chceš, niet pre teba nič nemožného, lebo pevnou vôľou prekonáš aj tie najťažšie prekážky!

Chráň sa alkoholu (liehových nápojov)

Alkohol (lieh) je ešte stále našim najväčším nešťastím. Pripravuje nás nielen o majetky pozemské, ale aj o hodnoty duševné, keďže robí z nás otrokov mnohých nerestí. Vo vojakovi podlamuje vôľu, zmysel pre povinnosť a poslušnosť a robí ho tak služby neschopným.

Hovorí sa: „Opitý človek je na posmech.“ Vojak je výkvetom národa a jeho ochrancom. Pre tieto svoje vlastnosti je ľuďmi vážený. Slovenský vojak, buď ozaj výkvetom a ochrancom národa! Neopíjaj sa! Ako opilec stratíš nielen dôstojnosť vojaka, ale aj človeka a budeš predmetom posmechu. Zapamätaj si, čo píše sv. Augustín o opilstve: „Opilstvo je matka všetkých hriechov a súhrn všetkých zločinov.“

Nezloreč

„Vtáka poznáš po perí a človeka po reči“ – hovorí porekadlo. A naozaj podľa reči možno bezpečne usudzovať na mravnú a rozumovú vyspelosť človeka.

V hrešení je dosiaľ slovenský vojak, bohužiaľ, medzi prvými. Veru, smutné prvenstvo! Podľa príslovia: „Aký človek, taká reč,“ vydáva teda väčšina našich vojakov o sebe svedectvo chudoby. Lebo múdry človek, múdra reč; hlúpy človek, hlúpa reč. Slovenský vojak, si kresťan a syn slobodného národa. Nezloreč, lebo tým urážaš Boha a vrháš na seba, svoj národ pečať menejcennosti a duševnej nevyspelosti.

Netráp zvieratá

Boh stvoril zvieratá na to, aby slúžili ľuďom. Je teda povinnosťou ľudí, aby so svojimi pomocníkmi dobre zaobchádzali. Milý vojak, kôň, ktorého ti zverili, je tvojim pomocníkom. Ide s tebou nielen na cvičenie, ale, ak bude treba, aj do boja. Zaslúži si teda od teba lásky a opatery a nie hnevu a bitky. Staraj sa teda o jeho pokrm a nápoj, nielen z povinnosti a zo strachu pred trestom, ale aj zo súcitu k nemu. Pamätaj: Ukájať hnev na nevinnom zvierati je prejavom slabosti a duševnej zaostalosti!

Chráň majetok štátu a blížneho

Vojak je ochrancom vlasti. Ako takému je zverená aj čestná úloha chrániť všetky majetky hmotné a duchovné, ktoré patria buď priamo štátu, ale sú vlastníctvom jednotlivcov a tvoria tak nepriamo súčiastku štátneho majetku.

Proti tejto vznešenej a čestnej úlohe sa prehrešuje každý vojak, ktorý nešetrí majetok štátu alebo blížneho a najmä ten, kto kradne. Krádež je človeka nedôstojná a zahanbuje príslušníka slobodného národa. Sv. Pavol hovorí: „Ani zlodeji, ani lakomci, ani dráči nedosiahnu kráľovstva Božieho.“ (I. Kor. 6, 10) Slovenský vojak, chráň sa krádeže, lebo ňou urážaš Boha a znižuješ seba pred ľuďmi.

Buď verný národu a prísahe

Sme vojaci. Zaviazali sme sa prísahou, že ostaneme vždy a všade, za každých okolností národu a vlasti vernými.

Vernosť k prísahe je najkrajšou ozdobou muža – vojaka. Naproti tomu zradca je opovrhnutiahodným človekom, lebo je bezcharakterný a plný záludnosti. Ani peniaze, ktoré za zradu azda získal, ba ani život, ktorý si azda zradou zachránil, ho netešia a nevedia umlčať hlas svedomia.

Slovenský vojak! Miluj svoj národ a štát, a čo by si priam život dal v boji divokom, voľ radšej nebyť, ako byť zradcom národa, štátu a svojej prísahy!

In: Verný priateľ, Modlitebná a poučná knižka pre slovenských katolíckych vojakov, Bratislava: Ministerstvo národnej obrany, 1941