Diskriminovaná menšina!

Autor: Sisa (KIKA)

Cigáni môžu a ja nie,
fetovať a kradnúť stále,
pritom ma jeden vysmeje,
že on je predsa v práve.
Môžu ma urážať a zbiť,
môžu vraždiť a žobrať,
ja sa však nemám odvážiť,
čo i len jedným slovom ozvať.

Mám chápať zvrátené myslenie,
jak žena ženu vrúcne hladí,
mne sa to ale vidí zvrátené,
prirodzene mi to proste vadí.
Mám chápať mužov, že sa bozkajú
a lásku cítia údajne celkom vrelú,
kresťanskú rodinu práve chovajú,
ja hľadím na spoločnosť nemú.

Nemôžem brániť sa vôbec,
keď média ma zhadzujú,
dávno prisúdili mi koniec,
tí, čo svetu dnes finančne panajú.
Nemôžem vyjadriť svoj názor,
len ticho mlčať je mi určené,
vraj si mám dávať veľký pozor,
nevravieť to, čo je nechcené.

Slobodu hovoriť síce iste mám,
no len to, čo sa im skutočne páči,
tak sa Vás, bratia, opýtam,
či Vám ta sloboda skutočne stačí?
Vnucujú nám nechutné názory,
zapierať máme, čo nám je sväté,
potom nám žiť možno dovolí
a neukradne, čo je s nami späté.

Silou a peniazmi umlčať neviete,
našu vieru a úprimné cítenie,
čo vám rokmi prešlo vo svete,
tu nájde úplné zmarenie.
My národ sme malý, no duchom silný,
môžete sa snažiť o zánik jak stále,
že sme dnes holubičí, je postoj mylný,
zobudili ste v nás hrdosť práve!