1152. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda, 5. júl 2015, Ludrová

ilustrácia„Ty však z výsosti, svätá a ctihodná hlava, hľaď na nás, túžiacich za tebou, svojimi modlitbami, vysloboď svojich učeníkov z každého nebezpečenstva a rozširuj pravé učenie, bludárstvo však prenasleduj, aby sme, žijúc tu dôstojne podľa svojho poslania, stáli potom s tebou, tvoje stádo, po pravej strane Krista, nášho Boha, a prijali od neho večný život. Lebo jeho je sláva i česť na veky vekov. Amen.“ Takto zakončuje autor (podľa niektorých historikov ide o sv. Gorazda) životopis svätého Metoda (Žitie Metodovo), čím nám dáva rukolapný dôkaz o tom, že solúnski bratia boli už tesne po svojej smrti uctievaní ako svätí. I životopisec sv. Cyrila hovorí o zázrakoch, ktoré sprevádzali udalosti v Ríme po smrti Filozofa, vďaka ktorým ľudia „ešte väčšmi prilipli k jeho svätosti a dôstojnosti.“

Úcta k svätým vierozvestcom sa teda tiahne naprieč dejinami národa Slovenov nepretržite od ich smrti. I v neskorších dobách máme mnohé historické dôkazy o tom, že kult sv. Cyrila a Metoda bol na Slovensku stále prítomný. Cyrilometodská idea bola vždy žriedlom mnohých milostí, vďaka ktorým si Sloveni po stáročia zachovali svoju kresťanskú i národnú identitu. Práve cyrilometodská tradícia je totiž hlavným nositeľom oboch, pretože Rasticova myšlienka „slovanského apoštolátu“ uskutočnená v solúnskej misii najefektívnejšie prispela k plnému obráteniu pohanských Slovenov na pravú vieru; a jeho snaha o založenie suverénnej cirkevnej samosprávy ako jedného z nosných pilierov samostatnej ríše Slovenov položila pevné základy samobytného slovenského národa.

Združenie Nové slobodné Slovensko si ctí svätých solúnskych bratov a plne sa hlási k cyrilometodskej tradícii. Preto sa každým rokom stretávame v Ludrovej pri dvojkríži, ktorý bol vztýčený na ich večnú pamiatku. Tak i v nedeľu 5. júla 2015 viedli naše kroky na oné miesto, kde sme si krátko priblížili tieto významné momenty našich dejín a poprosili Boha o zachovanie dedičstva Otcov.

V časoch diabolského zmätenia dnešných dní tzv. (liberálni) „konzervatívci“ a revoluční národovci redukujú cyrilometodskú ideu len na akúsi súčasť ľudového folklóru a jej integrálna podstata večého charakteru je moderným človekom odsúdená ako súčasť histórie nehodná aktuálnej „pokrokovej“ doby. My, naopak, vnímame cyrilometodský odkaz ako liek na všetky choroby súdobej spoločnosti, ktorá sa búri proti svoju Stvoriteľovi, za čo ju On potom spravodlivo trestá. Z tohto odkazu môžeme a musíme čerpať a naň kontinuálne nadväzovať, pretože je zosobnením večných Božích právd, tak veľmi potrebných pre dobrý život jednotlivca i ľudskej spoločnosti.

Tak nám Pán Boh, na príhovor sv. Cyrila a Metoda, pomáhaj!