Umri, či ži!

Slepota, hluchota svetom dnes vládne,ilu
do výšin pozerá, ten čo je na dne.
Oči má do korán, nevidí jasne,
nad bludom dneška rozum mu žasne.

Kde mlčať je treba, otvára ústa,
jeho reč hlasná je celkom pustá.
Kde počúvať uši by pozorne mali,
medové motúzy do slov zamotali.

Tak blúdi ovečka, deň za dňom v tme,
ktože ju počká, ktože ju prevedie?
Cez tmavé lesy, široké polia,
príde snáď pastier, ktorý to zdolá?

Márne tá ovečka cestičku hľadá,
každý do nej kope, tak na zem padá.
Nepočuť bekot jej slabého hlásku,
vlk si dal na hlavu pastiersku masku.

Ovečka zúfalá, bitá už roky,
sleduje s istotou vĺčkové kroky.
Už nie je sama a to jej stačí,
nevidí dobre, kam ju vlk tlačí.
Priepasť je hlboká na konci tmy,
vyber si zvieratko – umri, či ži!

Stačí tak málo, poriadne sa dívať,
nemusíš sa za vlka bojazlivo skrývať.
Vykroč smelo so zdvihnutou hlavou,
nájdi pastiera s dušou čiste zdravou.
Len on Ťa prevedie cez tmavé cesty.
Dávaj si však pozor! Čert nikdy nespí.

Kika