A na zemi pokoj ľuďom…

ilustráciaV tieto vzácne vianočné dni vám chceme priblížiť vianočný článok nie z tak dávnej minulosti (článok je vybratý zo Slováka, z obdobia Slovenského štátu), ale zároveň z tak rozdielnej v spôsobe prežívania Vianočných sviatkov v porovnaní s dnešnou postmodernou dobou, kedy človek, namiesto toho, aby sa klaňal narodenému Božiemu dieťaťu, ktoré ho raz ako mocný Sudca a Kráľ neba i zeme príde súdiť, uctieva radšej modlu materializmu a pôžitkárstva, čím na seba len zvoláva spravodlivé tresty.

„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“, zvestovali anjeli z Betlehema a ich posolstvo rozprestiera sa nad tichou zemou pod Tatrami. Tam poznáš sviatok narodenia Pána najlepšie. Vianoce po slovenských dedinách a mestách bývajú defilírkou (slávnostný pochod, prehliadka) bojovníkov tvrdého života, defilírkou ľudí dobrej vôle pred najvyšším veliteľom: Božským Dieťaťom. Putujú k Jeho jasličkám z lazov, z drevených chalúpok i z činžiakov, vzdávajú Mu česť a Jeho Matička, ktorá tróni v ich snoch ako na oltároch, podáva Mu ich radosť. Ten, ktorého mali v sebe vždy, ktorý bude v ich rečiach i konaní najistejším zákonom, prichádza k ním ako k svojim. Posvätí svojou prítomnosťou ich budúcnosť, ktorá musí byť čistá ako sviatočné haleny. Ich život rozdelený na dvoje od anjelskej blahozvesti po dnešné dni a dobre, keď taký ostane navždy: Práca a modlitba. Modlitebná knižka bozkáva mozole ich rúk zrovna tak vrúcne ako pluh. Zachráni ich vždy hlboká nábožnosť. Slovák aj svoju zem nábožne miluje a jeho oddaná reč k nej je vždy blízka modlitbe. A ako modlitbu berie Jezuliatko, ich vianočné vďakovzdania, i prosby. Medzi robotou ich zaznojených (spotených) dní svietia Vianoce sviečičkami na oltári i na stromčekoch v ich príbytkoch. Nábožný spev spája ich zem s výšinami nebeskými a vo veži chrámu zvonia im srdcia radosťou vo vianočných zvonoch. A je šumenie tatranských jedlí v ich speve a je žblnkot Váhu v ich plesaní, keď prespevujú Jezuliatku. Zmäkne im reč a sklonia sa pred nevysloviteľne krásnou tvárou pokoja a ich ústa sú vždy pripravené chváliť Boha, ktorý zostupuje do ich srdca ako do Betlehema, ktorý bol v úzkostiach s nimi, ktorému anjeli prespevujú slávu na výsostiach a ktorý daroval pokoj ľudom dobrej vôle pod Tatrami.

Gregor Cút