„Oslobodenie“

Autor: Sisa (KIKA)

Máme si ctiť sviatky, ktoré ste vybrali,
v kalendári červeným písmom žiaria.
Máme si vážiť tých, čo vraždili a klamali,
čo do dnes našu vlasť nebojácne hania.

Osloboditeľom nech patrí večná sláva,
lež nie tým, ktorí pustošili a kradli.
Nie tým, čo podkopali najsvätejšie práva,
kvôli ktorým kňazi do žalárov padli.

Červeným písmom štátne sviatky,
aká to irónia tak očividne skrytá.
Nik nehľadí dnes na zbytočné jatky,
deň voľna však každý otvorene víta.

Od čoho nás oslobodili tí „hrdinovia“?
Veď celú vojnu v kraji vládol mier.
Až po ich príchode smutné zvony zvonia,
popraviť a žalárovať bol jediný cieľ.

Tak sa pýtam ešte raz: za čo chváliť, ctiť?
Za krvilačný režim, za totalitu novú?
Že sme sa zas museli len za vlastné biť
a čakať na krutú smrť, bratskú Káinovu?

Nemôžem si vážiť vrahov svojho národa,
čo ruky do dnes krvou nevinnou si myjú.
Na totalitu sa i dnešná demokracia podobá,
hoc sa do pŕs politici za národnosť bijú.

Vznik prvého štátu sviatkom by mal byť,
poprava prezidenta i smrť mučeníkov.
Aby sa národ k Bohu nezabudol pomodliť,
nech ho uchráni od ďalších ničomníkov.