Nespratný liberalizmus

Rozvratný liberalizmus charakterizoval Ivor Kaas, významný publicista, takto: „Liberalizmus nenávidí náboženstvo, najmä katolícke. Kým nemal moc v rukách, uspokojil sa agitáciou proti nemu, posmieval sa viere, vychvaľoval racionalistickú filozofiu, šíril skepsu, podporoval naturalizmus, navádzal k hriechu, odrádzal od pokánia a sebazapierania, vychvaľoval bohatstvo a pôžitkárstvo, pohŕdal čnosťou a chudobou. Keď prerobil zmýšľanie ľudí, získal väčšinu a stal sa pánom v štáte. Cirkev utláčal. Nastal kultúrny boj. Taký je vývoj všade. Protikresťanský smer v Uhorsku sa zmohol za pätnásťročného panovania ministerského predsedu Kolomana Tiszu.“

Je prirodzené, že tento duch poznačil aj mladú dospievajúcu generáciu. Pedagógovia jej vytýkajú, že je klátivá, bez pevného ideálu, sebecká a povrchná.

Liberálna tlač opanovala krajinu. Proti nej stojí katolícka tlač ako popoluška.

Na vysokých školách v mene slobody ozývajú sa zhubné náuky protikresťanské. Z Pázmányiovej univerzity rozvratné živly odstránili kríž.

Podkopávajúsa korene kresťanskej rodiny. Cirkevné vedenie je zastrašené.

Zákon o recepcii židov viedol v Nových Zámkoch k takejto epizóde: mestská správa povolila rabínovi v budove katolíckeho gymnázia vyučovať náboženstvo. Rabín zakryl kríž vreckovkou. Čoskoro ho zvesil zo steny a s dešpektom hodil pod katedru.

Na budove peštianskej univerzity z erbu Uhorska zmizol kríž. Tlač si robila posmešky zo študentov, ktorí spievali v aule univerzity pápežskú hymnu.

Rakúski a nemeckí sociálni demokrati viedli spoločnú akciu za odtrhnutie katolíkov od Ríma – Los von Rom – preč od Ríma!

Laik Lueger v Rakúsku založil kresťansko-sociálnu politickú stranu, ktorá sa stala najsilnejšou stranou v parlamente. Viedeň si zvolila r. 1895 Luegera za starostu. Cisár voľbu nepotvrdil. Lueger prekonal ešte dve víťazné voľby, pred ktorými cisár kapituloval a Lueger sa stal starostom Viedne. Kňazstvo a staručký kardinál Gruscha mali na tom veľký podiel. My, klerici sme s veľkou radosťou sledovali tieto udalosti z referátu nášho politického spravodajcu Janka Rybárika.

(Eugen Filkorn – Verný svojmu svedomiu)