SNP

Smutná to doba nastala,
keď slovenská zem prehrala.
Prehrala boj za vlastný štát,
brata zrazu zabil vlastný brat.

Hrdinov odvliecť a prísne súdiť,
s guľkou do hlavy rešpekt si vzbudiť.
To bolo povstanie a jeho tvár,
vraždenie, týranie a ľudský svár.

Zahubiť všetko, čo sväté bolo,
ísť slepo, kam povie moloch.
Taká doba po vojne začala,
keď vlasť naša krvou plakala.

Krvou nevinných synov zeme,
ktorých dodnes ponižujeme.
Tabule za odvahu raz dané,
stoja v sklade, v špine zahrabané.

Pod záštitou sviatku držíme krok,
prežili sme takto už nejeden rok.
Slávime vrahov, vzdávame im pocty,
hoc vraždili kňazov často bez milosti.

Hrdinov si volíme na nesprávnej strane,
pomáhaj nám, prosím, Ty nebeský Pane.
Priveď k sebe všetkých, čo v Teba verili,
na oltár vlasti život svoj zložili.

Nezradili národ v takzvanom povstaní,
do poslednej chvíle boli vždy oddaní.
Oddaní Tebe, národ môj drahý,
je čas, aby boli rehabilitovaní!

Kika