Spomienka na Emanuela T. Böhma – 9. 2. 2014, Košice

Dr. Emanuel Teodor Böhm bol človek všestranný, vzdelaný pedagóg, v emigrácii úspešný chemik, vynálezca a celoživotný bojovník za Boha a slovenský národ. Napriek všetkým týmto kvalitám rezonuje pri myšlienke na jeho osobnosť najmä jedna skutočnosť: neúnavný boj za práva Slovákov na Maďarmi okupovanom území v rokoch 1938-1945, čo bolo zaiste aj pre neho najnáročnejším životným obdobím. V septembri 1939 ho maďarská vláda odvolávala z postu profesora na košickom gymnáziu s nádejou, že „zbalí kufre“, odsťahuje sa na územie Slovenského štátu a konečne budú mať od neho pokoj. Opak bol pravdou. Dr. Böhm, dobrý katolík a národovec, vzdal sa možnosti na pohodlie a pokojný život. Ostal na okupovanom území a naplno sa zapojil do práce v prospech trpiacich Slovákov. Ak maďarskej vláde prekážalo jeho národné uvedomenie spojené s obľúbenosťou a veľkým vplyvom na gymnazistov, tak musela doslova zúriť, keď ho vďaka organizačnému talentu a systematickej práci po chvíli poznala každá slovenská domácnosť, keď aj vďaka jeho pričineniu začal vychádzať dvojtýždenník (neskôr denník) pre slovenskú menšinu v Maďarsku „Slovenská jednota“, ktorej bol redaktorom, či keď bolo založené slovenské vydavateľstvo, ktoré vydalo dokopy 22 kníh. V roku 1943 bol nakoniec delegátmi jednotlivých slovenských oblastí v Maďarsku jednohlasne zvolený za predsedu Strany slovenskej národnej jednoty (SSNJ). Jedine Božej Prozreteľnosti možno ďakovať, že ho zachránila pred plánovanou vraždou, ktorou ho chceli maďarské živly definitívne odstrániť.

Emanuel Teodor Böhm si mnoho vytrpel. Všetko je to ešte umocnené tým, že mal možnosť výberu a činorodá láska k trpiacemu blížnemu, hoc aj spojená s prenasledovaním a hrozbou smrti, bola mu prednejšia, než pohodlnejší život na slovenskom území. Preto si ho aj my, členovia NSS, ctíme a každým rokom na neho spomíname. Tohtoročná skromná spomienka na 105. výročie jeho narodenia sa uskutočnila v nedeľu 9. februára 2014 v Košiciach pred gymnáziom, v ktorom pôsobil. V jednotlivých príhovoroch boli vyzdvihnuté predovšetkým osobnostné kvality Dr. Böhma, ktoré by právom mali slúžiť ako príklad aj súčasníkom. Pozornosť padla tiež na otázku maďarizácie i šovinizmu ako takého a jeho príčin spočívajúcich v liberalizácii a odpade od Boha, Cirkvi, od objektívnej hierarchie hodnôt. Záver spomienky patril modlitbe, po ktorej sme sa spoločne odobrali na svätú omšu do neďalekej obce.