75. výročie vyhlásenia autonómie Slovenskej krajiny – 6. október 2013 – Žilina
6. október 1938 a vyhlásenie autonómie Slovenska v rámci vtedajšej ČSR bolo, po dvadsiatich rokoch úsilia autonomistov o vybojovanie samourčovacieho práva pre národ, zaiste dovtedy najvýznamnejším slovenským politickým počinom. Slovák využil medzinárodnú situáciu a bez váhania z nej pre národ vyťažil toľko, koľko sa v tej chvíli vyťažiť dalo. Autonómia znamenala v prvom rade oslobodenie sa od oficiálnej, slobodomurársky ladenej a pokrokárskej politiky ČSR, ktorá vo viacerých, podstatných oblastiach hubila kresťanské základy verejného i súkromného slovenského života, nanucovala mu zvrátené liberálne idey, či umelo vytvorený konštrukt československého národa, ako zámienku pred úplným zinačením a zotročením Slovákov.
Nové slobodné Slovensko na túto významnú udalosť každoročne spomína stretnutím v Žiline. Tento rok, kedy uplynulo už 75 rokov od vyhlásenia autonómie, tomu samozrejme nebolo inak. V nedeľu, 6. októbra 2013, sme sa už tradične stretli v Žiline pred Katolíckym domom, z balkóna ktorého bola v onen pamätný deň autonómia vyhlásená. V príhovoroch rečníkov bola okrem historických udalostí zdôraznená najmä, dnes úplne opomínaná, kontrarevolučná podstata šiesteho októbra i celého ľudáckeho hnutia, ako obrana tradičných hodnôt, viery, mravov a autoritatívneho, stavovského, spoločenského zriadenia pred zhubnými revolučnými prúdmi, ktoré búrali tú krásnu európsku budovu vystavanú na prirodzených a nadprirodzených základoch. Po príhovoroch sme spoločne v modlitbe poprosili Všemohúceho Pána Boha a Presvätú Pannu Máriu o ochranu a záštitu nad našim úbohým národom. Úplná bodka stretnutia odznela v podobe spevu hymnickej piesne „Hej Slováci!“ v prevedení všetkých prítomných účastníkov.
Odkaz tohtoročnej spomienkovej akcie na vyhlásenie autonómie Slovenska je jednoznačný: totiž potreba kontrarevolučnej – náboženskej a ideovej – obnovy najprv v individuálnej rovine, bez ktorej by inak následná snaha o organizované, verejné zasievanie zdravých, starých poriadkov v dnešnej úpadkovej, „pokrokovej“ spoločnosti, nemala najmenší potenciál na akýkoľvek úspech. Tak nám Pán Boh pomáhaj!
Napred cesta nemožná, naspäť sa ísť musí!
M.Ž.