VI. ročník Memoriálu Jána Šmigovského, 29. august 2013, Prešov – Spišské Podhradie
Diabol, otec lží, skrze svojho naničhodného syna – komunizmus –, spôsobil za desaťročia šírenia špinavej a lživej propagandy to, že jedna z najtragickejších udalostí našich novodobých dejín, tzv. SNP, sa už dvadsať rokov oslavuje ako štátny sviatok. Na lož sa hľadí ako na pravdu a pravda je považovaná za lož. Vzdávajú sa pocty partizánskym vrahom, vojenským zradcom a dezertérom, kým skutoční hrdinovia ostávajú zabudnutí. Jedným takýmto zabudnutým hrdinom je aj pplk. Ján Šmigovský, ktorý sa, ako veliteľ nitrianskej posádky, počas sprisahania z 29. augusta 1944 odmietol pridať k povstaleckým zradcom a ostal verný štátu a prezidentovi tak, ako to vo svojej vojenskej prísahe, na Boha všemohúceho, prisahal. Odmenou mu za tento, vo svojej podstate úplne prirodzený a z mravného hľadiska žiaduci, skutok bolo súdenie a odsúdenie tzv. „národným“ súdom – za činy, ktoré nielen, že v čase, kedy boli vykonané, neboli trestné, ale naopak, vychádzali z vtedy platných predpisov. A tak bol syn, manžel a otec dvoch detí, Ján Šmigovský, popravený zastrelením 9. októbra 1945.
Občianske združenie Nové slobodné Slovensko na Jána Šmigovského pamätá – tento rok zorganizovalo už v poradí šiesty ročník Memoriálu Jána Šmigovského, 60 kilometrového pochodu z Prešova do Spišského Podhradia, k hrobu Jána Šmigovského a jeho rodičov.
Stretli sme sa v stredu, 28. augusta, pri Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove, približne pred polnocou. Po registrácii účastníkov nasledovali základné organizačné pokyny a úvodné modlitby obetované, rovnako ako celý Memoriál, za Jána Šmigovského a obete sprisahania z 29. augusta 1944. Vyrazili sme tesne pred 00:30 a prvá, nočná tretina cesty (z Prešova cez Veľký Šariš, Medzany a Ostrovany do Ražnian) ubehla pomerne rýchlo a bezproblémovo. V Ražňanoch bola prvá dlhšia prestávka. Odtiaľ sme pokračovali cestou cez Uzovský Šalgov a následne chodníkom do Uzovských Peklian. V lese, medzi Šalgovom a Pekľanmi, sme sa zastavili pri kríži a obetovali desiatok svätého ruženca na už spomínané úmysly. Prvé menšie komplikácie nastali cestou z Uzovských Peklian do Lipoviec, kde jedenásťčlenná skupina účastníkov nesprávne odbočila na jednom z rázcestí, mierne poblúdila a na sedlo „Mindžová“ sa dostala cez Brezinu s približne hodinovou stratou. Na Mindžovej nasledovala druhá prestávka. Odtiaľ sme pokračovali cez Lipovce a Lačnovský kaňon do Lačnova a cez Lačnovské sedlo do Vyšného Slavkova, kde končila druhá, na pekné výhľady najbohatšia, tretina celkovej trasy. Azda každý účastník Memoriálu by sa zhodol na tom, že cesta cez nekonečné serpentíny po asfaltke z Vyšného Slavkova do Bijacoviec, a potom záverečné kilometre cez Ordzovany a Studenec do Spišského Podhradia, dajú najviac zabrať. Už do Vyšného Slavkova prichádza človek po približne 12-13 hodinách chôdze značne vyčerpaný, boľavé kĺby a otlaky na nohách znepríjemňujúce chôdzu, mávajú mnohí už na tomto mieste. Pred sebou však ešte stále dlhých 20 kilometrov. Práve počas tejto poslednej tretiny trasy človek v sebe nachádza také fyzické a psychické rezervy, o ktorých dosiaľ ani nevedel. A tak už len zotrvačnosťou stúpa z jednej nohy na druhú a ide a ide… V týchto miestach sa vytvárajú aj najväčšie rozdiely medzi jednotlivými skupinkami a jednotlivcami. Do cieľa preto aj tento krát prichádzali účastníci približne od 16:20 do 20:00. Na cintoríne v Spišskom Podhradí už čakalo na prichodivších účastníkov pripravené občerstvenie, ale najmä vytúžený oddych. Na záver odznelo niekoľko slov o „SNP“ pri hrobe Jána Šmigovského, všetkým, ktorí celú trasu úspešne zvládli boli odovzdané pamätné odznaky a po posledných modlitbách bol šiesty ročník Memoriálu Jána Šmigovského zavŕšený.
Nech teda aj tento ročník Memoriálu slúži na večnú pamäť pplk. Jána Šmigovského a všetkých obetí sprisahania proti samostatnému, katolíckemu Slovenskému štátu.
Requiem aeternam dona eis, Domine, et lux perpetua luceat eis, requiescant in pace. Amen.
M.Ž.