Darovanie krvi, 24. 5. 2013, Prešov

Tri mesiace prebehli ako voda a my sme opäť zavítali do nemocnice, aby sme darovali krv. Síce individuálne, síce v letku života, ale predsa len v rámci určitej pravidelnosti vyplývajúcej z povinnosti, čo nás teší. Čo poteší azda popri samotnom darovaní krvi najviac? Milý prístup personálu, ako aj z niekoho pohľadu maličkosť – pohľad na kríž, ktorý visí v odbernej miestnosti. To však nie je z pohľadu katolíka maličkosť, ale výnimočnosť. Veď v koľkýchže oddeleniach sú umiestnené Božie muky?

Aj na tomto mieste a vďaka tomuto pohľadu si človek uvedomí, ako málo dobra konáme v kontexte s tým, čo pre nás vykonal Bohočlovek Ježiš vykupiteľ a že také darovanie krvi pre zdravého človeka by malo byť rutinnou povinnosťou, vyplývajúcou z prirodzenosti. Ježiš za nás prelial doslova všetku krv, až do trpkého, ale zároveň víťazného konca a premohol tak smrť. Premôžme teda podľa jeho vzoru samých seba a darujme pravidelne zlomok našej krvi trebárs aj na základe a pod vplyvom tohto príbehu, ktorý zmenil svet.

Radovan Novotný