Ach Bože!

Ach, Bože, akí sme len malí.
všetkého dobrého sme sa vzdali?
Ach, Bože, Tvoje biedne dietky,
nepoložia na oltár už žiadne kvietky.

Konzum nás ovládol v tej malosti,
hľadáme v hriechu kus slepej radosti.
Strácame zmysel života, ach môj Pane,
čože sa s potomstvom, čože sa stane?

Padáme hlboko bez viery, lásky,
z prehranej stávky robíme si vrásky.
A že ten život je tak biedny, krátky,
šliapeme na hrob vlasti, svojej matky.

Neznáme brata, neznáme milé slovo,
na čo by nám v tej dobe, na čo bolo?
Rúhame sa, pľujeme na svätý kríž,
či svoju maličkosť biedny tvor pochopíš?

Ach, Bože, zľutuj sa nad nami hriešnymi,
neznáme dňa odchodu, neznáme hodiny.
Dávaš nám šancu, Pane môj, zas a znova,
hoc vidíš, že vypukla nová Sodoma Gomora.

Vbíjame opäť do Tvojich rúk tupé kliny,
nepoučili sme sa, zriekame sa viny.
Kopiju našich hriechov vrážame do boku,
spamätaj sa človeče, Ty hriešny otroku!

Kika