Memoriál mučeníka Jozefa Tisu, 20. – 21. 4. 2013, Rajec – Bytča
Ako sa býk rozzúri, keď ho toreador provokuje červeným súknom, tak rozohní vyslancov satana – talmudského žida, zasväteného murára, či zmanipulovaného rotariána, kariérneho politika s červenou knižkou, alebo neopankáča v radoch zeleného projektu, mysliaceho viac na červíčka ako na človeka, až po pošahaného novinára, ktorý rozumie svojej práci do takej miery, ako prostitútka svojej, meno Jozef Tiso, skloňované v pozitívnych pádoch. Tým viac ich naštve fakt, že niekto sa pokúša tohto človeka vyzdvihnúť tam, kam sa to nepodarilo starším generáciám Kristu a rodu verným – na oltár Cirkvi Kristovej a národa slovenského.
Práve tento úmysel znovu uzrel svetlo sveta skrz hlavy a srdcia mladšej generácie tradičných, národne uvedomelých katolíkov, s vedúcou úlohou správcu rodného domu Jozefa Tisu, motajúcich sa okolo rodného domu v podobe nevídanej. Memoriál mučeníka Jozefa Tisu je svojím spôsobom fenomenálny vo vzťahu k jeho osobe ako aj celkovo všeobecne ideou zamýšľanou. V pravom slova zmysle svojsky reflektuje na jeho odkaz, v ktorom žiada, aby sme sa za neho modlili, nakoľko aj on nám vyprosuje milosti u Vševládneho Boha. Práve to je na celom memoriály najdôležitejšie! Tomuto úmyslu bola podriadená celá rétorika podujatia. Ten, kto si ju osvojil, sa tak v pravom slova zmysle zaslúžil o to, čo od nás mučeník Jozef očakáva.
Nie, nie sú to plané a účelové revolučne ladené bludné reči a akty, či hlúpe výkriky volajúce v jednom slede hosana a konajú ukrižuj, čo od nás čaká mučeník viery katolíckej, ale úprimná modlitba, idúca od srdca, ktorá nájde adresáta – Boha Všemohúceho. S touto ideou vykročili mnohí pútnici v ústrety tme. V tú noc mohol človek vnímať ochranu Božiu nad sebou, ako aj skúšky, ktorým sa pútnik vystavoval.
Za najdôležitejšiu duchovnú časť púte je možné považovať nočnú, začínajúcu Ceremoniálom zasvätenia do tajomstva púte pri buste Ferdinanda Ďurčanského v Rajci, pokračujúcu putovaním nočným lesom a končiacu Ceremoniálom prosieb k Pánovi a všetkým Svätým pri kríži v Roháčskom sedle. Práve tu musí pútnik za obtiažneho pochodu v tichosti rozjímať nad otázkou: „Kto je toho príčina, – že na kríži umiera?“ a dospieť aj k definitívnemu záveru. So záverom, že my, hriešni ľudia, sme toho príčina sa stotožnili mnohí zo všetkých pútnikov a tí, ktorí ostali v konečnom dôsledku mimo “hru“, dúfame, s Božou pomocou, dospejú k tomu istému poznaniu o čosi neskôr. Ostáva len dúfať v to, aby nepremeškali čas a modliť sa za nich, lebo my veríme že: „Memento mori! Salus animarum, suprema lex!“
Po príchode všetkých, z nich mnohých, značne utrmácaných pútnikov do finálneho bodu podujatia – rodného domu prezidenta Tisu, sa mohol začať záverečný Ceremoniál zloženia poklony, pri ktorom okrem iného pútnik na seba preberá odkaz predkov – odznak s monogramom Krista Kráľa. Týmto sa púť završuje. Pútnici sú svedkami zvláštnych inšpirácii, ktorými môžu skvalitniť svoj život.
Po posilnení sa dobrým gulášom nasledoval v rodnom dome mučeníka, za účasti ďalších prítomných ľudí z radov staršej generácie rad prednášok. Zvlášť cennou bola tá od Branislava Michalku, ktorej obsahom bolo oboznámenie sa prítomných s pojmami revolúcia, konzervatívna revolúcia a kontrarevolúcia. Na základe nej bolo možné jasne pochopiť, že Jozef Tiso bol kontrarevolucionár, teda človek, ktorý odvodzoval svoju politiku od Božského kráľovstva a snažil sa v rámci možností všetkými možnými silami o Jeho obraz vládnutia na zemi.
Akcia má do budúcnosti sľubnú perspektívu, nakoľko, ak satan zúri, my vieme, že konáme dobre. Dal by Boh, aby to pochopili mnohí a pridali sa na stranu Pravdy.
Tak nám Pán Boh pomáhaj stáť Kristovi Kráľovi na stráži!
Radovan Novotný