Laugaricio Trenčín
Písané v pravopise roku vydania – 1943!
Najstaršiu historickú pamiatku z čias rímskeho panstva nad terajším Slovenskom máme v Trenčíne. Je to latinský nápis na hradnej skale, vtesaný r. 179 po Kr. Znie po slovensky takto:
Víťazstvu cisárovvojsko, ktoré táborilo v Laugariciu,
855 vojakov II. Légie. Konstans, legát II.
výpomocnej légie, dal nápis vtesať.
Tento nápis dokazuje, že Slovensko už v II. Storočí po Kr. nielen bolo obývané od Dunaja až po Trenčín, ale i dunelo pod ťažkým krokom rímskych légií, ktoré tu maly víťazné boje s Kvádmi, vtedajšími obyvateľmi tejto zeme. Pamiatku jedného víťazstva zachoval nám tento nápis.
Kľúč na jeho rozlúštenie a najmä na ustálenie roku, kedy bol tento boj, dávajú nám prvé dve slová: Víťazstvu cisárov (Victoriae Augustorum). Boli to Markus Aurélius a jeho syn Kommodus, ktorí niekoľko rokov vládli spolu, kým otec neumrel vo Vindobone (Viedni) v januári r. 180. Keďže z histórie vieme, že za svojho spoluvladárenia mali tu boje len r. 179, teda pamätné víťazstvo mohlo byť r. 179.
Nápis objavil r. 1853 vtedajší trenčiansky opát – farár Ľudovít Stárek.
Toho roku na jar zúril Považím veľký víchor, ktorý vyrval starú lipu pri hradnom múre, aby odkryl nápis, ktorý zakrývala. Stárek odkopíroval ho a uverejnil r. 1854 v Lumíre a r. 1855 v Památkach. Podľa toho textu vyhlásil Theodor Mommsen nápis za nepravý. Neskoršie, keď mu prof. Hampel r. 1893 poslal sadrový odliatok, uznal ho za pravý, ale nevedel ustáliť, akú pevnosť, alebo osadu značí v nápise prichodiace Laugaricio.
Kde ležala táto osada, priameho dokumentu nemáme, ale archeologické nálezy nám poskytujú dostatočné poučenie. Tak v trenčianskom mestskom múzeu je krásna bronzová spona so špirálovým drótom ako vzpruhu. Je tam aj niekoľko rímskych denárov od cisára Domitiána, Hadriána, Antónia Pia, Aurélia a Marka Aurélia. Je tam uložených aj niekoľko črepov, kúskov skla a polámaný bronzový nôž.
Všetky tieto pamiatky našly sa na pohorí, na takzvanej Brezine, ktorá tvorí od juhovýchodu štvrtú stranu hradnej rozsiahlej skaly, odkiaľ je k hradu jediný prístup.
Kto si všimne strategický význam hradnej skaly, ktorú obývala légia II. Marka Aurélia, zaraz si uvedomí, že osada Laugaricio mohla byť len na tomto návrší. A to preto, aby obyvatelia mohli ľahko utiecť do pevnosti pred približujúcim sa nepriateľom. Tento odhad potvrdzuje i tá skutočnosť, že Trenčín ešte i v 12. – 13. storočí tu sa rozprestieral. Preto bol stavaný aj starobylý farský kostol na terajšom mieste, ľahko prístupnom s tej strany. Vtedy mesto ešte nemalo múrov. Zvyšky chatrčí však darmo by sme hľadali, lebo boly z dreva, ako v Trenčíne mnohé domy aj po storočiach.
Spomenuté rímske pamiatky a najmä peniaze jasne dosvedčujú, že pri rímskom tábore II. légie bola aj osada, ktorá sa menovala Laugaricio a rozprestierala sa na návrší za terajším hradom, kde sa všetky tieto pamiatky našly. Jej obyvatelia boli obchodníci a remeselníci, starajúci sa najmä o potreby légie.
Kde je dnešný Trenčín, v tých časoch tade tiekol Váh, čo dokazujú vykopávky pri stavbách. Všade je mnoho riečneho nánosu.
Musíme ešte spomenúť, že Rimania sa neuspokojili len s Trenčínom, ale išli ďalej na svojej víťaznej ceste. Boli na Skalke, v Lednici, Púchove, Tuchyni, Mor. Lieskovom, Bošáci, Zemianskom Podhradí, lebo na týchto miestach tiež sa našly rozličné rímske pamiatky: bronzové spony, stýlus, mečík, bronzové peniaze. Je to dôkazom, že v blízkosti muselo byť rímske stredisko, ktoré bolo Laugaricio – Trenčíne.