Dr. Jozef Tiso: Krížovou cestou

Krížová cesta Krista Kráľa, Syna Božieho(V článku „Krížovou cestou“ Jozef Tiso poukazuje na paralely medzi krížovou cestou Pána Ježiša Krista na Golgotu a zápasom národa slovenského za svoju samostatnosť. Kristova krížová cesta, celé Jeho utrpenie a umučenie zakončené smrťou sprostredkovali ľudskému pokoleniu oslobodenie sa od okov dedičného hriechu. Slobodu nemožno dosiahnuť bez obety – táto myšlienka je hlavnou tézou článku, a tak ako Kristus musel priniesť najvyššiu obetu, aby nás oslobodil, tak musí priniesť potrebné obety za svoje oslobodenie aj slovenský národ. Článok bol písaný v čase, keď boli Bohu a rodu verní Slováci v takmer každej oblasti tvrdo prenasledovaní slobodomurárskym režimom 1. ČSR a stále to bolo, ako píše Jozef Tiso, pre dosiahnutie slobody málo. Napriek tomu boli vtedajšie obety neporovnateľne vyššie a častejšie ako tie dnešné, ak sa vôbec dá hovoriť o nejakých dnešných obetách. Skutočnú obetu je totiž možné priniesť jedine s čistým a úprimným srdcom Pánu Bohu, v opačnom prípade je obeta celkom márna a zbytočná. Nech nás všetkých slová Jozefa Tisu inšpirujú pri rozjímaní o nevyčerpateľnej potrebe skutočnej obety počas nasledujúcich sviatočných dní, nech nás motivujú v dnešných krušných časoch k prinášaniu tak potrebných a v súčasnosti tak ojedinelých obiet za Boha a národ. Tak nám Pán Boh pomáhaj! MŽ)

 

 Najvyšší stupeň ľudskej slobody vydobyl Spasiteľ náš, Ježiš Kristus vykúpiac nás od hriechu. A jak ťažko išla táto sloboda, jak hrozné obety vyžadovala od bojovníka svojho! Zatriasla sa celá Jeho bytnosť, keď si predstavil plnú tú hlbokosť trpkosti, ktorá naňho v umučení čakala. Smutná je duša moja až k smrti – hovoril na hore Olivetskej cítiac, že sa približuje hodina, keď sa má zraziť svetlo a tma, hriech a sloboda, keď sa mala rozvinúť, ako z malej bunky krásna ruža, sloboda synov Božích. Prehorké chvíle umučenia tohto slávime práve v týchto dňoch, zvlášť ale vtedy, keď odbavujeme pobožnosť krížovej cesty. Tie jednotlivé stanice krížovej tejto cesty sú zastávkami, pri ktorých si máme upovedomiť, že sloboda nerodí sa po stromoch, ktorú si jednoducho len odtrhnúť môžeme ako slivku smädný pocestný, lež sloboda vyžaduje od človeka veľké obety, a to obety majetku, krvi, cti, dobrého mena, ba i života! Pozri si pozorne tie jednotlivé stanice krížovej cesty a povedz sám, či je to nie tomu tak? Či neobetoval Kristus za slobodu duševnú pokolenia ľudského majetok, krv, česť a dobré meno, čas zdravie, ba i život svoj? Sloboda je nie blatom, čo sa môže hocikde po cestách nazbierať, sloboda je drahocenným pokladom, ktorý sa musí draho zaplatiť a to tým drahšie, čím vzácnejšia je a potrebnejšia je pre niekoho. Neprekvapuje nás teda, že za slobodu pokolenia ľudského Kristus toľké obety prinášal kráčajúc po krížovej ceste.

 Keď je ale tomu tak, vtedy uplatňujeme toto pravidlo i na sebe a nehľadajme výnimku ani vo vydobýjaní slobody slovenského národa. Keď je tomu tak, že sloboda sa nerodí na stromoch, že sloboda nie je blatom po cestách, vtedy nedivme sa tomu, že i sloboda slovenského národa, za ktorú naša slovenská ľudová strana bojuje, tiež vyžaduje od národa slovenského a od nás, povedomých to synov a dcér jeho, obety veliké.

 Je pravda, že obety tieto sú skutočne veliké. Veď si len vezmime, čo musí Slovák pretrpieť od niektorého predpojatého náčelníka, ktorému to robí väčšia starosť, že sú ľudáci na svete, ako to, že v okrese jeho niet práce pre chudobný ľud, niet dobrej cesty alebo poriadku v obecných pokladniciach. Koľko musí počúvať niektorý náš ľudácky starosta svojho notára, ktorý snáď ešte ani nemal si kedy poutierať nos od čohosi a zašedivelým našim občanom ide vysvetľovať ako si majú plniť svoje povinnosti voči republike. Vieme, čo musia pretrpieť naši pracovníci a pracovníčky, ktoré preháňajú od súdu k súdu, od vyšetrovania k vyšetrovaniu, musia tráviť nadarmo drahý čas a musia sa dívať na tú diabolsky zohranú komédiu, že obžalobníci sú súčasne i svedkovia ba mnohorazy i sudcovia. Vieme, čo všetko si dovolia voči našim ľudákom v rozličných úradoch sediaci agitátori iných organizácií, ako im povedia: podporu v nezamestnanosti dostanú len tí, ktorí sú u nás organizovaní, stroje dostanú len tí, ktorí sú v Domovine popísaní atď., atď. Známo nám je, ako ide financ v prvom rade ľudákom do pivnice alebo do chlieva pozrieť, ako sa v prvom rade na ľudákov dá pozor po úradoch a inde, aby ich pri nezákonitosti prichytili a potom trestali. Je to v skutku boj, a to boj tvrdý, krutý, ťažký!

 Ale pýtam sa, že keď je i tento boj už taký krutý, či priniesli sme už tak veľké obety za tú našu slobodu, akých si ona zasluhuje? Sloboda nie je slivkou ani blatom; sloboda je vzácny poklad, za ktorý musíme sa priznať, že doteraz sme ešte dosť neobetovali. Majetky, životy sme ešte nepriniesli na oltár slobody slovenského národa a dotiaľ, kým tieto neobetujeme, čokoľvek iného znesieme a prestúpime, ešte nie je toho toľko, že by sme mohli povedať, už je toho moc! Kto miluje slobodu, kto si vie predstaviť, čo to znamená: vidieť slobodný národ slovenský, slobodný v jeho reči, hospodárstve, obchode, slobodný v nakladaní so svojim územím, ten tak ľahko nepríde na koniec svojej obety! Ba naopak, oduševnený svätým ohňom krásnej budúcnosti národa svojho pôjde od obety k ďalším obetám a bude žertvovať tým radostnejšie, čim potrebnejšie sa mu pozdáva, aby obety boli i ďalej prinášané!

 Sloboda slovenského národa sa rodí! Ide ona ťažko, ako vydobýjanie každej slobody. Cesty boja tohto je vskutku cestou krížovou. Čerpajme z príkladu krížovej cesty Kristovej odhodlanosti a vytrvalosti. S pyšne pozdvihnutou hlavou prinášajme svoje obety na oltár slobody slovenského národa a prechovávajme v duši svojej ten svätý oheň rodolásky, ktorý nám dáva silu, aby sme obety tieto s radosťou prinášať mohli. Svätý tento oheň zachovať máme pre seba i pre potomkov svojich, ktorým máme odovzdať sťa dedičstvo to životné heslo, že národ svoj milovať, za národ svoj pracovať, národ svoj povznášať a šľachetným učiniť, je našou povinnosťou!

 Buďme si toho povedomí, že žijeme v dobe veľmi vážnej a významnej, že od náš závisí kedy a jako bude vydobytá sloboda slovenského národa. Keď sa my zadržíme národu svojmu verne, sloboda tá prv príde, kdežto keď my budeme zbabelí, maloverní, protivníci slobody našej tým hlbšie pustia korene do pôdy našej, tým ťažšie a bolestnejšie sa pôjde potom neskoršie! Budúcnosť národa hľadí na nás! Obety nech nás neodstrašia, prekážky neznechutia, hrozby nezlomia!

 Krížovou cestou kráčame síce teraz, ale len preto, aby sme sa dožili slávneho zavítania slobody slovenského národa!

 (Slovák, r. 6, č. 86, s. 1)