„A od dnes môžeš nosiť žltú menovku!“

Študentka Katka prichádza prvýkrát do práce. Optimálne vystretou „menedžerkou“ je jej pridelený „krútréner“ (crew-trainer) Jirka. Ten ju postupne zasväcuje do všetkých tajov kuchyne rýchleho občerstvenia, prísne zdôrazňujúc „dodržiavanie postupov“ striekania horčice, kečupu a predfinálneho kladenia uhorky na averz prierezu – ešte teplých – žemličiek. Jirka ju prevádza krúrúmom (crew-room), veď tu si Katka s fritézovým oparom nikdy nestarnúcich „hranoliek“ strýka Donalda v cope môže dokonca cez prestávku zájsť na internet úplne zadarmo! To všetko a oveľa viac na jej ceste kariérou v McDonald’s! Katka, projektujúc maniere zo školy do novej práce si všetko pekne značí do notesu.  A tak sa ňou zinternená výčitka krútrénera Jirku: „Aha, tak na tu okurku si musím příště dát pozor,“  stáva v sieti neúprosného cirkulujúceho matrixu kultovou.

http://www.youtube.com/v/pC-FM84FJW0

Borci“ náborové video kalifornskej pobrežnej malárie McDonald’s šíriacej sa svetom franšízingom prirovnávajú k dabovaným pornofilmom zo západného Nemecka. „Šprti“ zas v texte dešifrujú kréda brigád socialistickej práce, keď sa pristavia nad nadpisom zmenovej nástenky v náhodnom zábere: Lidé na klíčových pozicích chtějí a jsou schopni svou práci dělat, jsou otevřeni novým myšlenkám a chtějí se osobnostně rozvíjet.“

A školopovinná mládež?  Tá sa na Katke dobre a prvoplánovo baví – spoza bezpečia liberálnych lavíc, kam štát odkladá svoj „mladý“ problém s nezamestnanosťou – necíti v ňom ešte ten pálivý dotyk s imperatívom všedných dní a s odprsknutým olejom z priemyselnej panvice. Bakalárske mláďatká si doposiaľ hovejú,  ešte si nepripúšťajú, že za pár rokov sa aj oni ako Katka z videa stanú „kanonenfutr“ do žltých diel východnej správy pracovných stanovísk Európskej únie.

Nech sa však video zdá byť akokoľvek umelé, kto dnes pracuje v službách, dobre vie, že podobne emocionálne neprístupní „menedžeri“, stupídne znejúci „krútréneri“ prevádzajúci vás priestormi prevádzky s čudesnými názvami temer ako z hviezdnych vojen, vzájomné tlesknutie si po úspešnom predaji produktu či surfovanie v zlatých trojuholníkoch v rámci proaktívneho predaja sú samozrejmosťou ako dve minúty nenávisti modernistov voči „tejtokrajine“.

Pritom mnohí túto tragikomickú realitu so svojím pokriveným vnímaním pokroku prežívajú ako svoju vážnu životnú šancu. Do bodky tak, ako to žijú hrané postavy videa, i so všetkou tou naivnosťou a vyumelkovanosťou. Vidíme to na príklade slovenských „team-leadrov“ a „supervízorov“ v kórejských firmách na Slovensku povyšujúcich sa nad radových zamestnancov svojim hlbším zástrkom do čiernej diery pokroku. Vidíme to na príklade vážnych aktivistov za treťogeneračné ľudské práva chodiť pravidelne na dovolenku a môcť si nechať slobodne odoperovať svojho pipíka a vypestovať kozy, ovce či muflóny. Vidíme to na tvárach akademických nadšencov habilitujúcich sa z analýz nárastu extrémizmu na školách či z esejí na tému „Prečo mám rád Európsku úniu a NATO“?

Veď čo iné, ak nie práve toto práve tu a teraz je tá „americká sloboda“, ten svieži „american pie s javorovým sirupom“, tie oneskorené zlaté sedemdesiate roky západu v ostbloku, tá viera vo váš postup po sociálnej vertikále založený na vašej kúlovej profesionalite predávajúcej odpornú poľskú voňavku či nevýhodný paušál, respektíve na vašej schopnosti plytvať duchom akadémie v povetrí potemkinovskej dediny? Nie, nikto vás nenúti strúhať zo seba nekompromisného dvadsaťročného „menedžera“, „predajcu-terminátora“ či sa doloristicky bičovať za zabudnutie uhorky v Big Mac-u či za neuvedenie jednej nuly v čísle šiestich miliónov v prípade holokaustu, alebo, naopak vyčítať si nepridanie niekoľkých cifier k číslu obetí Srebrenice. Chcete to vy sami. Vy sami sa chcete vypracovať vyššie – azda až do samého neba po Wittgensteinovom rebríku rozumovej špekulácie – vy sami, bez všetkých, bez pomoci, bez prostredníkov, len s vašou osobnou vierou v seba samého. Len vy a vaša žltá menovka. Taký je zákon vášho ordo seclorum mundi modernum! Nezabudli ste si ešte na to tlesknúť?

Tesne pred aplauzom si však pripomeňme, že najväčší počet prevádzok svetového impéria Big Macov založili franšízisti. Nie, neboli to slobodomurári, ilumináti, židia ani iní škodcovia národa, ktorí kúpili franšízingovú licenciu od žltého Donalda a priviedli tento „junk-food“ priamo do vášho mesta. Boli to častokrát tí najšikovnejší „synovia národa“, ktorí chceli pre národ pokrok, osvietenie a modernosť, pre seba zisk, pozdvihnutie a nezávislosť.

V takomto svetle nemožno súhlasiť; nie, žltá menovka pre Katku nesymbolizuje zaradenie do pracovného kolektívu – veď na tom by nebolo nič zlé či odpudivé. Žltá menovka nesie v sebe onen modernistický „button“ new age viery vo vertikálny posun v spoločnosti „len za pomoci vlastných síl“. Žltá menovka je tým „tajomstvom príťažlivosti“, keď za dodržania „správnych postupov“, ako správne prízvukuje Jirka Katke, pritiahnete k sebe všetku matériu univerza. Matériu. Stačí zatvoriť oči a zaťať zuby, pár dní vydržať v horúcej kuchyni a už zajtra budem ako Jirka – krútréner. A čo pozajtra? Budem už pozajtra ako Jája – „menedžer“? To je na žltej menovke strýka Donalda to najpríznačnejšie z našej doby všeobecne: to vnútorné presvedčenie až túžba, ale i čiastočne vonkajšia – veľmi demokratická – možnosť skočiť od žltej menovky k menovke hovorcu „prezidenta hlavy štátu“, ba dokonca vyskočiť až na samú hlavu štátu, veruže i donekonečna a ešte ďalej! Poďme, deti vlasti, deň slávy nadišiel! Skoncujme s tyraniou! Avanti Popolo, Bandiera Rossa!

Veď keď si radový zamestnanec musí podľa manuálu proaktívneho predaja v duchu opakovať mantru „predám ešte jednu – predám ešte jednu – predám ešte jednu…“ (koženku, knihu, uhorku…), keď sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky na reklamu, náborové videá či školiace manuály venujúce sa prepudrovaniu tchora na tulipán, vtedy sa bežný človek rozumne pýta: „Kde jen udělali soudruzi z marketingu či plánovači výroby chybu?“.

Ale tam, kde českí, hĺbajúco sa tváriaci komentátori tohto videa ťahajú za nohy Slavoja Žižku, tam by Sloven mal kľaknúť pred synom človeka: veď on si vybral maličkých, aby zahanbil veľkých, on lovil do svojich sietí tých bezmenných, aby zahanbil tých so žltými menovkami stavebnej firmy „Babylon kompeny“…