Akcia zameraná na podporu obyvateľov Družstevnej ulice v Malackách, 17. 11. 2012
Vo výročie Zamatového podvodu zorganizovalo o. z. NSS akciu na podporu obyvateľov Družstevnej ulice, zvlášť rodiny Oskara Dobrovodského v Malackách, nakoľko bez dlhej diskusie je nutné povedať, že tento prípad si vyžaduje spoločenskú zaangažovanosť. Nakoniec sa však ukázalo, že o podobnú podporu stojí sám Oskar, nakoľko podľa jeho slov na akcii nebolo nikoho z Družstevnej ulice. Nič to však nemení na veci, aj keby akciu vytvárali sami dvaja organizátori, že vec si vyžaduje zásah a to z neštandardného uhla. Azda už iba v konečnom dôsledku preto, aby naši demokrati pohli so svojim zadkom aspoň o milimeter, pod tlakom argumentu, že o prípad sa zaujímajú extrémisti. Nebudeme tu obsiahlo debatovať o pojme extrémizmus, nakoľko aj tak to nikoho nezaujíma. Horšie je však to, že kompetentných nezaujíma vec Družstevnej ulice a “harmonického“ spolunažívania si jej obyvateľov.
Vec je natoľko vypuklá, že Oskar si napriek zaprisahávaniu sa, že z rodného domu neodíde, zvolil cestu odchodu, lebo mu je život milý. A nielen ten jeho, ale primárne iného blízkeho človeka.
Po dôkladnom zvážení a preštudovaní si celého prípadu sme dospeli k postoju, že primárnu vinu za stav tohto bludu nesie ako osoba zodpovedná primátor Malaciek. Pred jeho haciendu viedla v prvom rade naša cesta z vlakovej stanice, aby sme tam povedali zopár teplých slov na adresu jeho tiež asociálneho správania sa vo vzťahu ku Družstevnej a odovzdali mu týždňový pobyt v Oskarovom dome. Veď raz sa zúčastniť je lepšie, ako tisíckrát počuť, či vidieť.
Nuž ale chceli sme a neodovzdali sme, nakoľko pri všetkom tom zhovadelom verejnom, čo nás často krát obklopuje, by si človek zachoval aspoň troška optimizmu, reku že región je predsa len regiónom a tu platia umiernenejšie prejavy vo vzťahu otvorenosti politici vs. občania.
Na mieste nás čakala kopa srandistov v zelenom, ktorí natiahli pásku s nápisom “polícia“, aby nám tak zabránila v bližšom kontakte s primátorovým domom. Tá neprirodzenosť, ktorá z toho dýchala mi pripomenula neprirodzenosť, ktorú je možné vidieť a cítiť v cigánskej osade. Človek vkročí na miesto a na prvý pohľad mu je jasné, že je v neprirodzenom prostredí, ktoré má svoje hlboké pozadie.
S podobnou neprirodzenosťou je možné stretnúť sa aj na Družstevnej, kde do prirodzene ladiaceho prostredia je zasadený maximálne neprirodzený element. Práve za ten element je zodpovedný viac ako hocikto iný primátor Malaciek, ktorý svojim emuovským strkaním hlavy do piesku, prípadne schovávajúcim sa za múr jeho pseudohradu, či kordón fízlov a v konečnom dôsledku jeho skoršie prehadzovanie si cigánov bez ladu a skladu z miesta na miesto dáva na známosť svoju nekompetentnosť a morálnu neudržateľnosť sa na poste prvého muža mesta.
Na jeho adresu bola smerovaná spŕška slov, ktorých gro tkvelo v konštatovaní krízy autority prenesenej na konkrétny prípad. Pán primátor sa totiž odvoláva na úbohú petíciu, ktorú obdŕžal zo strany obyvateľov sídliska Juh, ktorá reagovala na možnosť presťahovania cigánov z Družstevnej za mesto, do bývalého vodohospodárskeho objektu s argumentom, že budú pri nich bývať blízko (cca 800metrov). Pán primátor a petícia tak naraz ukázali hlúposti, trápnosti a slabosti zastupiteľskej, ako aj priamej demokracie vo vzťahu ku realite. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a to platí aj pre tento prípad, ktorého vývodom je zbabelosť primátora a hlúposť neusmerneného ľudu v jednom.
Na margo presťahovania cigánov do objektu za mestom pred primátorovým domom odznelo ešte zopár slov venujúcim sa obsahu projektu. Mladý poslanec malackého zastupiteľstva Říha a spol. vypracovali vcelku najprijateľnejší plán z možných, ktorý by riešil akútnosť stavu na Družstevnej, ako aj určil by cigánom pravidlá spolu so sankciami a navyše, dal by im prácu, tak potrebnú k tomu, aby ich nenapadali idiotiny a zaslúžili si peniaze. Navyše, cigáni s ním súhlasili. Je nutné dodať, že by sa nejednalo z nášho pohľadu o širokú perspektívu, riešiacu situáciu asociálnosti vs. sociálnosti a cigánskeho a slovenského spolunažívania v širokom merítku. Jednalo by sa o riešenie akútnej veci, kde ide o životy ako Dobrovodských a ďalších na ulici, tak aj o životy cigánskych detí a nakoniec aj životy ostatných nespratných cigánov.
Široká perspektíva tkvie v kontrarevolučnom postoji voči inštitúciám slúžiacim korporátnym záujmom, akými sú OSN, EÚ a v konečnom dôsledku aj zvyšky tejto republiky, ktorá si hovorí Slovenská. Aj keby si niekto z nejakých revolucionárskych odnoží myslel, že tým by boli ohrozené cigánske a a iné asociálne slobody, mýlil by sa, nakoľko vec spolunažívania by dostala prirodzenú tvár a cigánsky element by bol posilnený natoľko, aby nebol asociálny. Samozrejme slovenský element by bol posilnený o to viac, aby sa nemohlo udiať to, čo v Kosove. Zhruba v tomto duchu odznelo zopár rečí ako pred domom primátora, tak aj pred mestským úradom, kam sa následne sprievod presunul. Nemožno opomenúť ani lekciu z morálky, ktorú udelil miestnym pomáhačom a chráničom Igor Cagáň. Poniektorí gúľali očami, poniektorí sa tvárili kvázi tvrdo, ale kto z nich nebol temný, ten si z toho aspoň minimum odniesol snáď aj za dobu, keď si doma pri pive pozrel Farmu, či podobnú splašku.
Ďalších pár slov pred mestským úradom bolo venovaných podhubiu celej problematiky asociálnosti, ktorá vybuchla na Družstevnej, ako aj obci Plavecký Štvrtok, či ďalšej polovici Slovenska. Nebol opomenutý ani fenomén, že na jednej strane sa mestské a štátne zložky idú obrazne povedané zblázniť pri záchrane života postihnutého živelnou pohromou, či haváriou a na druhej strane im zomiera človek pred očami, alebo deti v materniciach matiek pri potratoch,
Záverom je nutné konštatovať, že mnohí, vidiaci a žijúci osobnú, či kolektívnu krízu vidia nejaké záruky v ideách priamej demokracie. Je to nezmysel. Priama demokracia má kľúčové slabiny a to v tom, že človek sa tu tvári ako Boh. Nie je na ničom závislý, nemá sa komu spovedať, všetko, vie, všade bol a všetko videl – neuznáva autoritu. Myslí si, že pretransformovaním zastupiteľskej demokracie, na demokraciu priamu bude slobodný. Omyl. Stavia totiž na tých istých revolučných premisách, ktorých “výdobytky“ žijeme dnes. Referendum, ktoré má riešiť skoro všetko, ako náhrada za osobnú zodpovednosť je nezmyslom. Mnohí zástancovia priamej demokracie, zvlášť z tzv. národného spektra mohli upadnúť do omylu, nakoľko si neuvedomili silu a hĺbku slovenskej tradície, ktorá svoju úspešnú ideu stavia na zodpovednej autorite a viere v Pána Boha – z ktorej prirodzene vyplýva uznanie hierarchického systému a vyhranenie sa tak voči všetkým iným bludom.
Pán Boh pomáhaj Slovenskému národu v boji so zlom, Bohorodička, Sedembolestná Panna Mária oroduj za nás!
Radovan Novotný