Pár viet k zničeniu hrobu mučeníka Rudolfa Schedu
V Liptovskom Svätom Jáne bol svojho času rímskokatolíckym dušpastierom d. p. Rudolf Scheda. V jeden deň ho zavraždili tam vyčíňajúci (oslobodzujúci) partizáni, nakoľko jeho rímsky kňazský stav a bývalá národnosť (pôvodom Nemec) ho predurčovali k likvidácii zo strany tiežosloboditeľských sluhov diablových.
Je to zhruba 5 rokov, čo v poslednom pôsobisku otca Schedu bola oprášená spomienka na neho zo strany aktivistov o. z. NSS. Na jeho počesť sa už štvrtým rokom koná pietna spomienka vo výročie jeho zavraždenia, bola napísaná brožúra krátko pojednávajúca o jeho živote, ako aj smrti, taktiež sa podarilo osadiť mu na jeho počesť na miestnu faru, kde pôsobil, pamätnú tabuľu.
Schedovo utýrané telo spočíva na miestnom cintoríne. Dalo nám trocha zabrať, kým sa nám podarilo na základe veľmi nekvalitnej fotografie získanej z archívu identifikovať jeho hrob. Podarilo sa však. Miesto posledného odpočinku Rudolfovho však bolo v dezolátnom stave. Odtrhnutý kríž, rozpadnuté podložie, horné kamene vytvárajúce hrob zarastené a zakryté nánosom hliny jeden na druhom samozrejme nedržali. Tabuľky, ktorá by označovala kto v
hrobe spočíva nebolo.
Rozhodnutie padlo – opravíme mu skôr, alebo neskôr hrob. Nuž sme sa do toho začiatkom mesiaca október dali. Práca išla od ruky a deklarovali sme našu snahu dokončiť hrob do Dušičiek. Skoro by sa nám to podarilo keby…
Keby Satan raz pomocou ľudskej hlúposti a zloby opäť raz nezasiahol do sľubného diela. Dosiaľ nám po mene a tvári neznámi pozostalí, ktorých zosnulí predkovia majú hrob pri tom Schedovom jeho hrob zničili, nakoľko podľa vyjadrení miestneho starostu „nemohli tade prechádzať“. Tento argument je absolútne primitívny a neodôvodnený, žiaľ stačil k tomu, aby sa z dokončenia opráv hrobu stala ruina.
Kontrast udalosti zvlášť vyniká v súvislosti s blížiacou sa Spomienkou na zosnulých, kde sa veľa ľudí preteká o to, kto bude mať krajšie ozdobené hroby (nevynímajúc susedov, ktorí Schedov zničili). V ten čas, by si mal každý človek vstúpiť hlbšie do svedomia, ponoriť sa do spomienok na svojich milovaných blízkych, byť citlivejší vo vzťahu človek – pominuteľnosť a večný život, teda otvoriť viac svoje srdce a dušu voči veciam, na ktoré cez rok intenzívne myslí pri menej častých príležitostiach.
Jedna vec je čo by mal a čo je u niekoho realitou. Iba skutočne tie najhlúpejšie hlavy a najzatvrdnutejšie srdcia môžu konať tak, ako konali hentí neznámi. Boh buď k nim milosrdný. Kamene polepíme na jar opäť, hrob Schedu opravíme a urobíme ho honosnejším, jeho spomienka nezapadne, len či bude trvácna aj tá na oných zaslepených chudákov – novodobých partizánov, po toľkých rokoch, ako nás delí od smrti mučeníka Rudolfa.
Česť a sláva pamiatke mučeníka Rudolfa!
Radovan Novotný
Obrázok číslo 1: Hrob v pôvodnom stave
Obrázok číslo 2: Práce na oprave hrobu
Obrázok číslo 3: Zničený hrob