Modlitba za obetovanie sa slovenského národa Panne Márii, Patrónke Slovenskej krajiny

Sedembolestná Matička, obráť svoje milostivé oči na nás, ktorí tu pred tvojim oltárom kľačíme a s detinskou prítulnosťou pod tvoj materinský plášť sa utiekame ako vďačné deti ku dobrej Matke slovenského národa. Teba vzývali naši otcovia a milé matky už tisíc rokov, lebo horela láska nášho rodu k tebe, Matka Božia, a v tebe s dôvernosťou i pravou pobožnosťou svoju nádej sme skladali. A ty, dobrá Matka, plná milosti, cez stáročia v každý žalostný čas z neba vysokosti obrátila si svoje ľútostivé oči na nás. Ako ranná dennica svietila si nášmu národu svetlom pravej viery. Zastala a ochránila si nás od zahynutia, Matka dobrej rady. A preto, od času svätého apoštola Metoda, zaznievajú nám piesňou vŕšky i kvetnaté údolia a vznáša sa zbožný hlas tvojho národa po všetkých končinách Slovenskej krajiny: Ty si jediná Pomocnica naša, po Bohu nad Teba nemáme.

Pod znakom nášho spasenia, v údolí troch našich hôr, ako na Kalvárii, vyše tisíc rokov trpeli a hľadeli sme na tvoje, bolesťami siedmych mečov krvácajúce srdce. A ty, ktorá si vedela toľko trpieť pre svojho Syna, mala si útrpnosť s plačom nášho národa, ktorý na svete nemal láskavejšej Matky nad teba.

Tisícsto rokov preletelo, čo na našom Devíne ozývala sa prvý raz tvoja úcta v našom národe, keď naši patróni, sv. Cyril a Metod, priniesli nám slovo Božie a utiekali sa k tebe, Pomocnici kresťanov, aby si vyprosila u svojho Syna osvietenie sŕdc našich otcov, aby mohli prijať pravú vieru.

I rozšírili semeno Božie po celej Slovenskej krajine; stavali chrámy tvojmu Synovi popri riekach Morave, Váhu, Nitre, Ipli, Hornáde i Hrone a vrúcnym srdcom ti spievali: Zdravas! Keď ale hrob zakryl sväté telo Metodovo a naši otcovia ako siroty, ktoré stratili dobrého otca, slzami zmáčali devínsku svätú zem, vyrojili sa národy, žijúce v tme nevery, aby nás rozbili a dýkou nevery ranili naše kresťanské srdce. A keď nám pohanstvo hrozilo celým zahynutím a sila nám upadala, počula si nás v porobe a tvoja prímluva nás vytrhla z bludu. Naši otcovia v týchto utrpeniach pomysleli si na tvoju prvú bolesť: keď si, Panna, v stajni porodila nebeské Dieťa a Betlehemské kraje naplnila slávopieseň anjelských zborov, vtedy kráľ Herodes chcel zabiť Dieťa pri tvojich materinských prsiach.

Keď nás pre nesvornosť zastihol Boží trest na bratislavských poliach a padli najlepší synovia nášho rodu, v otroctve a núdzi viac sĺz sme vyliali, ako je rosy na našich nivách za májového rána, počula si Matka naše žiaľne spevy, ujala si sa nás hriešnych Eviných dietok, poslala si nám apoštola, sv. Vojtecha, ktorý roztratených našich otcov, zachovaných v dedičstve sv. Metoda, povolal do opustených chrámov a obetoval nás tvojmu Synovi. Ale čoskoro prišli mrákavy, keď prácu svätého Vojtecha chceli zničiť pohania od Dunaja. Ostrý meč vojny ranil naše srdce už po druhý raz. A ty, Matka, v nebezpečenstvách bola si nám na pomoci, vzbudila si v našom národe šľachetných obrancov viery tvojho Syna a cti tvojho mena. Jedni pri Hrone s vojvodom Vencelínom odrazili pohanské útoky a chránili naše kostoly, druhí na čele so sv. naším biskupom Bystríkom mučeníckou smrťou spečatili vernosť k tebe, dobrá Matka Slovenského národa.

Keď sa rozpomíname na tie časy dejín nášho národa, stretneme sa s tebou, Matička Sedembolestná, keď si v chráme svoje Nemluvniatko do Simeonovho náručia vkladala a so srdcom, plesajúcim radosťou, Bohu obetovala. Do tejto radosti zahrmela ti zvesť prorokovaného mučeníctva, že musíš trpieť pre Syna a za nás, hriešne svoje deti, ktoré tak nesmierne miluješ.

V rozpomienkach na našich otcov prichádzame k plieneniu Tatárov, ktorí rodnú našu matičku zem vyplienili; otcovia i matky naše v tmavých horách skrývali svoj život pred pohanom. V týchto úzkostlivých rokoch ty si im bola útočišťom a ochranou. Láskavým okom si ich povyhľadávala, nepriateľa odstránila a preto lipnuli k tebe, Potešeniu zarmútených. Cítila si s nami roztratenými, ako keď tretí meč bolesti bodol, že si s materinskou starosťou a utrápeným srdcom tri dni hľadala Božieho Syna.

Na pamiatku, že si nás vyhľadávala po horách a lesoch, stavali sme ti a poľným kvietím zdobili milé kaplnky, utešené pútnické miesta, ktorými je posiata tvoja Slovenská krajina, ako hviezdami silné nebo. I pominuli už dve storočia od týchto krušných časov, a milostivé oči tvoje hľadeli a ešte hľadia z vysokého neba na našu spanilú domovinu, ktorá sa podobá ceste na Kalvárii. Stonali sme pod ťažkým krížom boja za pravú vieru tvojho Syna. Zlosynovia chceli nám vyrvať zo srdca lásku k tebe, dobrá Matka naša. Hrnuli sa na nás rozkolníctva vo viere, aby odstránili teba z našich oltárov. A keď naši otcovia stonali pod krížom bratského boja, zase len k tebe sa utiekali, aby si im na tejto ceste bola pomocnicou. Vtedy si pomysleli na teba, ako si sa stretla s ustrnutým materinským srdcom so svojím Synom na Kalvárii.

A sotvaže sme pod tvojím plášťom našli úľavu, hľa nový nepriateľ nás chcel vyhnať z rodnej zeme, rozbiť naše rodiny a oddať nás tureckému otroctvu. Pod tvojím práporom temer 200 rokov na úpätí našich hôr statne sme bojovali za teba a vlastnými telami sme odrážali tu útoky mohamedánskeho Turka pri bráne katolíckej Cirkvi a tak zachránili od spustošenia rozkvitajúcu nevestu tvojho Syna v Európe. Najšľachetnejší naši synovia padli v rozhodujúcich tureckých bitkách. A už sme si mysleli, že národ na ťažkom kríži dvestoročných vojen vymrie a naše háje a úrodné polia ostanú prázdnymi.

Avšak modlitby vdov a sirôt si vyslyšala a svojmu Synovi predostrela, aby mal s nami útrpnosť a dal nám silnú vôľu, hrdinskú myseľ, aby sme vytrvali v tomto ťažkom boji, ako ty, Bolestná Matka, keď si utrápeným srdcom pod krížom stojac pozerala na svojho umierajúceho Syna. A vtedy nás bodol za bojišťom iný meč bolesti. Upadali sme v dôvere v teba. Falošní proroci napadli našu vieru, najcennejšie to dedičstvo našich otcov a siali kúkoľ do sŕdc, umorených od ustavičných bojov a hladu. Nepokoje prišli i na naše tiché chrámy, aby nás odviedli od hrobu hlavného apoštola tvojho Syna a jeho tuzemského námestníka, svätého Otca. Ale spamätajúc sa z bludu, zasa len k tebe sme sa pritúlili, dobrá Matka slovenského národa. A ty, Matka, vo svojej Slovenskej krajine zvolila si si niekoľko miest, zázrakmi a zvláštnou milosťou si ich obohatila, a tak na tvoju úctu sme stavali pútnické chrámy v Šaštíne, v Dubnici, v Marianke, vo Višňovom, na Starých Horách a v Levoči, kde ťa národ i podnes vyhľadáva a vďačným srdcom ti spieva piesne zbožného a úprimného slovenského srdca, že si mala s nami útrpnosť a zachránila si národ od večnej smrti a národného zahynutia. Keď si spomíname na turecké boje, ktoré nás chceli obrať o našu drahú zem a na náboženské nesváry, ktoré chceli vyhubiť pravú vieru z nášho srdca, vtedy s bolestným srdcom pozeráme na smutný dej tvojho života, keď do tvojho lona skladali na kríži zomrelého Syna.

V živote tvojho slovenského národa javí sa i siedmy meč bolesti, pod ktorým stále krváca naše srdce. Je to nedostatok každodenného chleba, o ktorý po všetkých domoch a chrámoch neprestajne prosíme nášho nebeského Otca. Takto nás trápi aj ťažký kríž nedostatku a chudoby. Hnaní žitia nevoľou po šírom svete túlajú sa tvoje deti, dobrá Matka slovenského národa. Slovenská krajina ich prepúšťa s ružencom v rukách, s modlitebnou knihou a s odkazom, že ty si jediná Prímluvnica naša, aby sa teba, svojej dobrej Matky nespúšťali. Najtrápnejšou bolesťou je vidieť, ako sa berie zbožné slovenské dieťa od rozkvitnutého srdca slovenskej matky von z rodnej zeme do cudzieho sveta ako by do tmavého hrobu.

Sedembolestná Matka! Ty ich chráň, od zlého varuj, buď im Pomocnicou a upamätúvaj ich na hroby zbožných a tebe verných otcov v Slovenskej krajine, ktorej si nebeskou Patrónkou. Ty nás spájaj všetkých, po svete žijúcich, vo viere tvojho Syna a v láske k slovenskému národu, ktorého si dobrou Matkou. Vypros u svojho Syna, aby nám všetkým dal posily v práci, blaženosti v rodinách, umné, zbožné a poslušné deti, starcom zaslúženého pokoja, a tak v tvojej krajine ako i v neznámom svete v hroboch spočívajúcim dietkam nášho národa večného odpočinku a niekedy radostného stretnutia v nebeskej krajine.

Rozjímajúc nad ranami nášho národa a nad siedmimi bolesťami tvojho srdca, vidíme, že si nás naučila húževnatosti slovenskej lipy a sile nezúfať pod krížom. Touto nádejou a dôverou povzbudení pod tvojou ochranou sa utiekame my, dedičstvo tvoje, národ tvoj, ktorý sa cítime tvojimi dietkami a pre zvláštnu ochranu tvoju, teba dobrou Matkou nášho národa a našu spanilú domovinu Mariánskou krajinou voláme. Prosíme ťa, drahá Patrónka, ochraňuj našu cirkevnú i svetskú vrchnosť, všetkých občanov a našu krajinu, aby ona darmi Ducha Svätého osvietená slúžila za príklad zbožnosti, spravodlivosti a mravnosti. Vyžiadaj Božieho požehnania na všetky stavy a triedy obyvateľov tejto zeme, aby sa obapolne uctievali, pamätajúc, že sme deti jedného Boha, z krvi jedného národa, deti jednej krajiny a dedičia jedného blahoslavenstva.

Svojou mocnou prímluvou vypros nám povzbudzujúcej milosti, aby sme svojim pričinením zveľadili katolícke náboženstvo v našej duši častejším sv. prijímaním a čítaním dobrých kresťanských časopisov a kníh; aby sme štedrou obetavosťou napomáhali obnovenie chrámov, budovanie katolíckych škôl, zveľaďovanie katolíckych spolkov, zaopatrovanie kresťanskej chudoby, chorých a sirôt.

A vy, svätí patrónovia naši, sv. Michal, stráž nad Slovenskou krajinou, sv. Cyril a Metod, naši apoštolovia, vyproste nám dobrých kňazov, kazateľov a spisovateľov, sv. Vojtech a Bystrík, biskupi a mučeníci, vzbuďte v nás bojovného ducha za sväté nám dedičstvá, sv. Andrej a Beňadik, pustovníci, učte nás väčšmi milovať Boha, ako svoje telo a zemské majetky; blahoslavení mučeníci košickí, vyproste nám striezlivosťou premáhať zlosť sveta.

A teraz, dobrá Matka naša, panuj svojou duševnou vládou nad svojim slovenským národom; chráň svoju Slovenskú krajinu a nás, ktorí sa ti oddávame telom i dušou; a zostaň s nami, aby sme ťa mohli chváliť a velebiť na veky vekov. Amen.

(zdroj: Nábožné výlevy. SSV, 1945 – XIV. vydanie)