Na pochod!

Autor: Ján Slanský

Hlboko Slovensko padlo, divné móresy tu sú,
stal sa z neho lotrovský pelech hnusu.
Diabol v parlamente, vo vláde povstal proti ľudu,
kričí z nahoty médií, chechce sa v sieňach súdu,
rozsudky nespravodlivé obhajuje blažne,
pekelným ohňom srdcia mocichtivých zažne,
škerí sa z hesiel politických tých strán,
v nich jeden je odkundes, druhý je ožran,
tretí je drogista a ďalší „homoš“,
Bože na nebesiach – prosíme pomôž!
Anjel krídlami nebo strihá, zadivene na ľudí hľadí,
pre toľko falošných zdola slov – svoju líru nenaladí,
darmo luk napína Amor, niet už sŕdc v súznení,
niet koho šípom zasiahnuť – v sveta blúznení.
Aj Boh z neba sa pýta: kde podela sa láska?
usnula na mŕtvych krídlach motýľa beláska,
až bojíme sa podať ruky a rozdávať úsmev letmý,
skmotrili sme sa prebárs´ rýchlo s pekelnými svetmi.
Idú zlé fámy medzi nami,
že zavládne Satan nad dušami,
idú zlé fámy medzi nami,
zvešáme zo stien prázdne rámy,
v obrazoch mal tróniť spasiteľ,
teraz pohan, čo bol mu ctiteľ,
teraz zradca, kto národ hájil,
že ľúbil vlasť – príkro tajil,
diabol čierny ako cigán – pardón: ako Róm,
ponúka povraz so slučkou, vyberá našej popravy strom,
no hoc´je nás málo
– na Kriváňa bralo,
prisaháme na všetko, čo je sväté – všetci svorne,
povstanú naše gardy z čiernej hladomorne,
bo ľudkom spod tatranských stínov
nasadili okovy – ich letargie vinou
a dáme sa na pochod cez tú rodnú hrudu,
sláva, sláva, sláva podtatranskému buď ľudu!
ľavá, ľavá, ľavá, burcujeme národ ustráchaný,
mokvajú jeho rozjatrené krivdy rany,
tie scelia len jemné závoje slobody,
ľavá, ľavá – bratia NA STRÁŽ!, Na pochody!!!