Dr. Jozef Tiso – Ubíjajú ducha

Zaiste dobre známa je už každému čitateľovi novín tá skutočnosť, že nd. Biskupský zbor vydal ohlas, v zmysle ktorého žiaden katolícky učiteľ, žiaden katolícky žiak nesmie byť členom spolkov ako sú Sokol YMCA, YWCA, atď.

Tiež je známe stanovisko nd. Biskupského zboru, že ten kresťan – katolík, ktorý bez vážnej príčiny je členom komunistickej, sociálnodemokratickej alebo podobnej organizácie, odoberá a číta jej časopisy, platí príspevky, chodí na schôdze a tak tú organizáciu podporuje, nemôže dostať rozhrešenia, nemôže byť pripustený za birmovného a krstného rodiča, nemôže byť – ak sa len náprava nestane – podľa obradov cirkevných pochovaný, slovom: nemôže byť považovaný za katolíka. Tak to znie, ako slovo Kristovo: „Kto nie je so mnou, proti mne je!“ A robí sa podľa slova tohto nielen u nás tak, ako to udávame, lež stalo sa toto v cudzích krajinách už dávno pred tým. Konečne každý kresťan – katolík musí nahliadnuť, že raz musí byť jasno a raz už každý musí prísť sám so sebou načisto, že vlastne čo je: kresťan, alebo neznaboh! Keď je ale kresťan, musí si zase uvedomiť, že vtedy nemôže byť v radoch nepriateľských, nemôže podporovať organizácie na záhubu náboženstva, mravnosti a kultúry kresťanskej ustanovené. Buď – alebo! Ak si kresťanom a chceš ním ostať – dobre: ale buď vtedy celým kresťanom a nie polovičiarom! Jestli ti je ale milšia organizácia nepriateľská než cirkev, jestli sú ti vzácnejší vodcovia nepriateľskí než Kristus – maj si ich! Ale nezakrývaj sa potom ešte zahováraním, že však si ty tiež kresťan, a to ešte „dobrý!“

Je to teda celkom správne, že najvyšší pastieri cirkvi katolíckej takto rozhodne a jasno hovoria bez všetkého ohľadu na to, či sa to nepriateľovi páči alebo nie.

Že sa mu to nepáči vieme to pochopiť: veď sa mu týmto ide do živého! A preto potom rozhlasujú, že čo sa vlastne cirkev do týchto organizácii mieša? Veď tieto organizácie sú nie náboženskými organizáciami, čo teda cirkvi do nich?

I vtedy, keď by tomu vskutku tak bolo, nik nemá z nich právo obmedzovať právomoc cirkevnú, lenže nie je tomu celkom tak!

Organizácie tieto naoko síce to hovoria, že s náboženstvom nič do činenia nemajú, o náboženstvo sa vôbec nestarajú, lež starajú sa výlučne len o hospodárske pomery, o telocvičnú výchovu svojich členov. Opravdu ale čo robia? Kto sa nepamätá na známy výrok sokolského úradného časopisu, že Sokol nemôže byť Riman a že Sokol má jednu z najsvätejších povinností: boj proti Rímu? A o sociáldemokratoch a komunistoch kto by nevedel, že rozširujú si to heslo, že sociáldemokracia je nová viera? A dobre poznáme ich stanovisko o tom, že náboženstvo je súkromná vec, či nepopiera všetko právo náboženstva na verejnosť?! A neodvratná skutočnosť, že organizácie tieto prinášajú volebný materiál tým stranám, ktoré v parlamente horlia za rozluku cirkvi od štátu, za zoštátnenie našich katolíckych škôl, za zotretie našich katolíckych sviatkov atď., či nedokazuje dostatočne protináboženský smer týchto organizácií? Teda nielen právo má cirkev o týchto organizáciách sa zmieniť, lež je to jej povinnosťou.

Mimo toho ale pozrime sa len na zhubné následky výchovy týchto organizácií a presvedčíme sa, že ako úzko sú s otázkami náboženstva spojené.

Celý smer týchto organizácií je krajne hmotársky, materialistický. Nič iného nevie členom svojim do hlavy biť, len stále peniaz, osoh, prospech, pôžitok, majetok, moc a vládu. Česť, statočnosť, láska k národu, svedomie, záujem duše, večná spása, záujem štátu, ohľad na blížneho, právo a spravodlivosť – sú im celkom neznáme. Tieto veci im ani len nespomínajú, lebo týmito nemožno masy rozohňovať. Tohto účinkovania následkom ale je potom to, že ľudia takto jednostranne vychovaní nemajú žiadneho záujmu na veciach tak potrebných a vzácnych, ako je česť, cnosť, svedomie, náboženstvo atď. Či by si cirkev zaslúžila potom, aby si ju kto ctil a vážil, keď by sa ona netečne dívala na toto zhubné účinkovaní organizácií týchto? Keď by videla, že činnosť táto ako podkopáva náboženstvo, ako ubíja všetok cit šľachetnosti a ani by sa neozvala? Veď sa tu siaha na korene náboženstva, veď sa tu na tom pracuje, aby ľudia úplne stratili cit a povedomie náboženské. Cirkev teda keď zaujíma stanovisko oproti týmto organizáciám robí len to, čo je jej najvlastnejšou povinnosťou a čo je jej najvlastnejším povolaním. Chráni ducha veriacich svojich proti tým, čo ducha kresťanského ubíjajú a kazia!

Keď sme sa ale už takto presvedčili o tom, že cirkev celkom správne pokračuje, keď zatracuje organizácie sociáldemokratické, komunistické, Sokola, YMCU, YWCU atď. preto, že zabíjajú ducha kresťanského, musíme ísť o krok ďalej a ustáliť, že podobné stanovisko sa musí zaujať i proti Robotníckym besedám, Domovine a všetkým podobným organizáciám argalášskym, ktoré práve tak ako organizácie sociáldemokratické a komunistické tiež zabíjajú duch kresťanského!

Zakrúti snáď niekto hlavou nad týmto? Ovšem len farizej alebo Domovinu úplne neznajúci človek to môže urobiť!

Lebo však pozrime len na účinkovanie Domoviny. Na oko zaoberá sa len hmotnými otázkami a tak sa robí, akoby mala patent a výlučné právo na parceláciu. Skutočne ale čo robí? Či nedodáva tiež volebný materiál tej strane, ktorá v parlamente v náboženskom a kultúrnom ohľade za to isté bojuje, za čo sociálodemokracia a komunizmus? Či nevbíja do ľudí tiež jednostranný materializmus a prospechárstvo? A mimo toho, či nie Domovina je to, čo najväčšmi rozširuje čechoslováctvo a tak ubíja mimo duch náboženského ešte i ducha národného?! A preto keď sa tak vážne a otvorene vystúpilo proti organizáciám sociáldemokratickým a komunistickým, podobne treba zakročiť i proti Domovine, aby i tu nastalo jasno! A treba to urobiť čím skorej, aby nenarobila Domovina ešte viac škody. Lebo že v náboženskom a kultúrno-národnom ohľade narobila už hodne škody, myslím nebude popierať nikto. Veď či sme to neskúsili už na mnohých miestach, že v čisto náboženských otázkach, keď ani komunisti a sociáldemokrati nezaujímali také krajné a ostré stanovisko proti katolíckej cirkvi, domovinári to boli, čo najhnusnejšie sa chovali voči katolicizmu! A či nevieme o tom, že československá cirkvička, ktorej hlavným protektorom je domovinár Prašek, na domovinárov si zakladá svoje budúce nádeje, že domovinári budú cirkvičkármi, že domovinári budú pre nich zaberať i na Slovensku katolícke kostoly, slovom, že domovinári budú výbojnými proti Rímu na Slovensku?!

Neprechovávajme si hada a nehladkajme ho, lež poukážme naň, aby každý poznal jed jeho, aby potom už nebolo neskoro!

Kto nie je s nami, proti nám je!