Koncoprázdninová morda, alebo problémom číslo 1 nie je strelec

Vražda je súčasťou tohto sveta od nepamäti. Človek je členom spoločenstva a častokrát sa dostáva z rozmanitých dôvodov do konfliktných situácií s jednotlivcami, či skupinami, ktoré sa končia aj tragicky. Znesenie zo sveta formou vraždy má množstvo dôvodov, ku ktorým patrí napr. závisť, žiarlivosť, zrada, nenávisť, ale aj šialenstvo, či jednoduché naprávanie krívd.

30. 8. 2010 obehla celým Slovenskom ako aj širším svetom správa o hromadnej vražde ľudí, ktorá bola prevedená rukou ich suseda. Novinári sa aj tri dni po spáchaní tohto činu naháňajú za informáciami súvisiacimi s ním. Minister vnútra avizuje zmeny zákona o Zbraniach a strelive, rád by tiež posilňoval hliadky a dal im do rúk Škorpióny, taktiež dal vytipovať lokality so zvýšenou kriminalitou s následným aplikovaním kadejakých opatrení, ktoré majú potencionálne viesť k eliminácii spoločenských neduhov atď. Tak to štandardne býva po tragédiách, (spomeňme si na povodne), po nich väčšinou “skutek utek“. Vláda SR sa uzniesla na vyhlásení štátneho smútku za obete masakry, taktiež chce odškodniť pozostalých obetí. Duchovní budú slúžiť zádušné sväté omše za obete násilia.

Sledovači správ sa dozvedeli zo svedectiev susedov, ako aj rodinných príslušníkov o povahe, charaktere a rodinnom stave vraždiaceho muža, prezentovaných aj tak povediac „bez servítky“. Okrem toho, že bol označený za nespoločenského a tichého fanúšika streleckého športu, viedol usporiadaný život, podával dobré výkony v práci, taktiež údajne „nemal rád Cigánov a mal s nimi konflikty“. Isté médium prinieslo aj informáciu o páchateľovej skoršej násilnej trestnej činnosti, súvisiacej s vymáhaním dlhu od istého človeka, ktorý bol ako ručiteľom istého dlžníka. Teda obraz skôr negatívnejšieho charakteru vzhľadom na spáchaný čin.

Ako sa hovorí: „O mŕtvych len dobre“.

Jedna dôležitá vec súvisiaca s prípadom však hlavnému prúdu štandardne zámerne uniká. Zabití cigáni boli označení za „spoločenských, často dlho do noci sa zabávajúcich ľudí“ a podobne. To je všetko. Zlý je vrah, oni sú „a priori“ dobrí. A práve to a priori si však vyžaduje postoj „a posteriori“.

Vražda je zlá, ale ešte horšie je zakrývanie si očí pred nepomenovaním dôvodov, za prispenia, alebo na základe ktorých k nej došlo. Nezadefinovaný a následne neriešený dôvod môže dať kedykoľvek impulz k mordovnému opakovaniu sa. Je totiž na mieste zaoberať sa otázkou, čo skutočne viedlo tohto človeka k spáchaniu kolektívneho hrdelného trestu za cenu položenia svojho života.

Vysokému percentu bielych ľudí, bývajúcich v blízkosti asociálnych cigánov nie je neznáme, čo sa pod pojmom „do noci sa zabávajúcich ľudí“ skrýva. Vreskot, hlasná hudba, búchanie s dverami, dupot, rozbíjanie fliaš neraz letiacich von oknom spolu s inými predmetmi, smrad zo špiny, moču a výkalov, fyzické napádanie susedov upozurňujúcich na neúnosnosť situácie pôvodcov neporiadku, poprípade iné antispoločenské aktivity odohrávajúce sa do skorých ranných hodín. Ak sa k tomu pridá denný režim asociálov, podobajúci sa v mnohom tomu nočnému, tak sused musí mať nervy z ocele, alebo rezignovať a opustiť sa, poprípade odsťahovať sa, alebo zošalieť a vziať pušku do rúk (niekedy nemusí ani zošalieť a urobí to pri plnom vedomí), že radšej zabiť ich, ďalších okolo a napokon aj seba, ako naďalej toto trpieť.

Problém má teda primárne korene inde. Streľba je následkom niečoho iného.

Je zaujímavé, ako sa dbá zo strany štátu na prevenciu napr. v súvislosti s uchovaním zdravia, konkrétne vo veci starostlivosti o zuby, prsia, hrubé črevo, krvný obeh, mozog atď. S „pokazenými“ týmito časťami sa však dá žiť, alebo sa dajú niektoré z nich vymeniť (ak sa popri inom zanedbáva aj prevencia). Čo sa však reálne stáva, keď sa na úrovni zachovania zdravia obyvateľstva zanedbá prevencia voči vzniku vyhrotených spoločenských situácii vo veci „neprispôsobiví verzus nasratý, dennodenne neprispôsobivými skúšaný človek“? Tragédia, aká sa stala na konci prázdnin a ktorá sa neodstane.

Táto vražda ide jednoznačne minimálne polovicou na vrub spoločenskému systému, vytvárajúcemu zámerný neporiadok na viacerých úrovniach. Výsledkom je tragédia jednej rodiny, jedného strelca a k tomu celej spoločnosti, teda všetkých. Vláda, ako najvyššia nositeľka výkonnej moci, je významnou súčasťou systému a je teda primárne povinná tieto záležitosti analyzovať a pokúsiť sa riešiť od koreňa veci, ak to však riešiť nemieni, alebo zlyhá v riešení, je na vybraných z plebsu, aby sa ju pokúsili nahradiť a vec napraviť.

Na záver zamyslenie sa nad aktuálne vyhláseným štátnym smútkom súvisiacim s koncoprázdninovou streľbou.

Ak si nezaslúžila vyhlásenie štátneho smútku predavačka zo Šarišských Michalian, či babka z Jasova, či obete násilia v Buzici, Krížovej Vsi, či inde, tak o čo viac si ho zaslúžia obete koncoprázdninovej vraždy? O to, že sú väčšinovo čierne a oni všetci boli „len“ bieli?

Autor: Radovan Novotný