Slovenský Veľký piatok

Dnes život mĺkne, duša tiež:

zrodil sa veľký sviatok,

krstený krvou výkupnou –

Slovenský Veľký piatok.

Dnes druhý Kristus – mesiáš

dokonal na Golgote.

Žoldnieri hrali mariáš,

spievali o nahote,

však pozakryť sa nechceli:

rúcho im príliš sväté.

 

Kiež aspoň po tej Nedeli

sa, blázni, priodiete,

keď z hrobu vstane zabitý

a dá vám – požehnanie.

 

Ja verím, viem to doista,

že Ty ho vzkriesiš, Pane.

Za Tebou dal sa poviazať

ten večer v Getsemane.

Nevedel katom prekážať,

keď vystierali dlane

a v tvár mu pľuli na posmech,

v šarlát ho priodiali

a od Annáša k Pilátu

drábom ho týrať dali.

Naoslep sveta v maškarách

satanov pozháňali,

by za justičné taláre

ich čierne duše kryli.

 

Ty si bol, Pane, istotne

pri ňom v tej svätej chvíli,

keď s Tebou vyznal:  JA SOM KRÁĽ

a keď ho päsťou bili,

že neodvetil beštii,

čo zázrak vidieť chcela.

 

Lež načo všetko spomínať,

bolo by toho veľa,

a Ty to, Pane dobre vieš:

všetko si videl zblízka.

A Ty ho iste miluješ

a rovno z popraviska

ku sebe si ho povolal,

ako on volal Teba

k Obeti svätej každý deň

a posledný raz dneska.

 

Ja verím, Pane, iste viem:

Ty si bol pri ňom v chvíli,

keď s Tebou k Tebe zavolal

z poslednej žitia sily:

OTČE, DIELO SOM DOKONAL,

RÁČ PRIJAŤ DUŠU SYNA

A ODPUSŤ VRAHOM ÚBOHÝM,

BO NEVEDIA, ČO ČINIA!

 

Ty si naň, Pane, pohliadol:

„Len vypi, brat môj, kalich

až do dna. Vykúp národ svoj!

Dnes budeš so mnou v raji.“

I jeho by som vidieť rád

živého medzi nami.

 

To všetko, Pane, verím, viem,

i všetci pod Tatrami.

Tak cíti aj môj kamarát,

Však – čože budem tajiť? –

ja život príliš milujem

a žičím svojim drahým.

 

A preto – odpusť! – plačeme,

žiaľom nám duše nyjú

a čelá krížom značené

v pekelné brány bijú,

kým v srdciach hrozí zrodiť sa

bes pomsty ľúty, divý.

 

Ale Ty, Pane, nemáš rád,

keď súd Tvoj spravodlivý

predísť chce planý ortieľ náš

a kríži Tvoje plány.

Veď taký krátky je náš zrak

a krátko bolia rany,

a Tvoja ruka tak, či tak

každého nájde.

 

Páni,

vy diabli v tógach odetí,

vy krvibažné zmije,

k vám pomsta Božia doletí

i bez čiar justície!

 

Vás národ kliatbou preklína

a Boh vás kruto stresce,

bo spravodlivosť jediná

vám dosiaľ ušla ešte,

a pravdu zabiť nevládzu

pekelné pikle vaše.

 

Ja volám dneska do radu

mestečká, viesky naše

od venca Karpát k Dunaju ,

z kopaníc na salaše.

Všetkých vás, bratia, zvolávam

a zaprisahám sväte:

 

Tri razy beda, beda vám,

ak svorní nebudete,

ak dáte zhynúť nádejám

a svätú Pravdu šliapať

kopytom šelmy krvavej,

abo blesk očí driapať

pazúrom dravca v skoku!

 

Nám všetkým, bratia, musí zrieť

plam jeho lásky v oku

a srdce žertvou zahorieť

a zbĺknuť večne v roku,

keď svitne svätý, slávny deň,

čo zrodil nový sviatok,

krstený krvou Tisovou –

Slovenský Veľký piatok!

 

 

 V Trnave 18. apríla 1947

Bystrík Lúč