Pred „voľbami“ cesta zarúbaná, po nich cesta zarúbaná… ale nie na vždy

Špina je priľahlým pomenovaním pre parlamentárov smrdiacim v tzv. Národnej rade Slovenskej republiky. Pretvárka, faloš a klamstvo sú hlavnými prostriedkami ich činnosti. Klientelizmom a službou korporátnym záujmom na úkor ľudu (ktorému to možno ani aktuálne až tak nevadí) sa skrz na skrz pred Božím okom diskreditujú deň čo deň, až je nutné klásť si otázku: „Kde je vrchol?“ Dôležité je si na ňu odpovedať a životne dôležité nájsť cestu pokusu o ukončenie tejto zloby (o tom však tu reč nebude).

 

Sem tam v rámci boja o kostičku hodenú korporáciou vyjde na povrch otvorenejšia konkrétna špina z ktorejsi strany, či záujmovej skupiny. Hlavne už zo zvyku pred tým, čo poznáme pod pojmom voľby. Aktuálne spoločnosť trávi prípad nazvaný Gorila, ktorého podstatou je korupcia.

 

Gorila v podstate nie je niečím ojedinelým. Je to stereotypne príkladný príbeh, účelovo vo vhodný čas vytiahnutý a napísaný na papierik s tým, že je zašmarený do éteru, aby sa karty špiny a hnusu zamiešali práve pri tých slávnych voľbách, v ktorých je permanentne možné voliť zlo, väčšie zlo, po prípade ešte väčšie zlo, či totálnu zvrhlosť. Veď kto získa eso, ten bude jeden z mnohých pobočníkov satana až do ďalšej bitky, kde sa bude uchádzať o pozíciu vyššieho legionára. Raz darmo, pán tohto sveta je prefíkaný a legionári radi zabojujú o mizernú kostičku.

 

Vo “voľbách“ sa už nejaký ten čas bijú o prvenstvo v satanových službách modrí legionári s červenými, radi by medzi nich vniknúť aj inofarební, aby neskôr spoločne zasadli do lavíc a stískali gombík tak, aby ich pán odmenil smradľavým grošom. Prídu ďalšie “voľby“, princíp ostane rovnaký. Iba legionári si vymenia pozície a v konečnom dôsledku spoločne urobia robotu pre Satana.

 

Táto hra na hájenie záujmov ľudu je odporná. Má však železnú logiku, o ktorej tu dnes nebude písané.

 

Už štandardne odporné je aj pôsobenie tzv. treťosektorových združení, ktorých záujmom je v mene demokracie a pluralizmu otráviť slovenskú a ostatnú národnú spoločnosť Európy, okrem iného aj aplikovaním zákonov podporujúcich zvrhlú multikultúru. To samozrejme ruka v ruke so správnymi orgánmi (a na základe nimi vytvorenej účelovo idiotskej legislatívy) zriadenými pri EÚ a OSN, vybudovanými na obraz korporátnych záujmov.

 

Jedno košické združenie takýchto šialencov, otravujúce spoločnosť svojim jestvovaním a činnosťou, podalo nedávno na prokuratúre podnet k prešetreniu veci segregácie cigánskych žiakov od žiakov bielych v škole, ktorej zriaďovateľom je východoslovenská obec. Opierajúc sa o zákony iniciované šialencami z EÚ a OSN, byrokracie a prebratými “našimi“ legionármi tvrdilo, že to je vraj diskriminácia cigánov, bo nemajú rovnaké podmienky.

 

Slávny okresný súd verdiktom dal za pravdu globálnym aj lokálnym šialencom v tom zmysle, reku že antidiskriminačný zákon nepustí a je nutné dať všetkým rovnaké podmienky a tak aj vyriekol verdikt nad samým sebou – zaradil sa medzi nich.

Škola sa odvolala, čaká sa  na verdikt nadriadeného súdu, hoci aj najostatnejšiemu gadžovi s dobrým úmyslom a triezvou mysľou je bez byrokracie jasné, že slovenskú pravdu má škola a rodičia (aj cigánski), ktorí obhajujú v dnešnom bordeli ako-tak fungujúci model výučby. Aj keď vyhrá, je nutné očakávať ďalšie takéto vyslovene hlúpe podania, ktorých cieľom je zidiotizovať slovenskú spoločnosť na čo najvyššiu možnú úroveň.

 

 

Nuž ale aby sme sa dostali ku jadru veci.

 

Nie je možné čakať od tohto systému nič dobré, práve naopak. Tento systém je stvorený na to, aby potopil prirodzené štruktúry, na ktorých stojí civilizácia reprezentovaná kultúrou, vyplývajúcou z prirodzených spoločenstiev akými sú národy a ich štáty a tak vytvoril predpoklad pre ďalšiu fázu zotročenia človečenstva. Je nutné si uvedomiť, že toto je cesta jedine do pekla a že je živená samotnými ovládanými. Alternatívy, ktoré sa tuná núkajú vo forme tretích ciest a radi by zabojovali o miesto v parlamente, kde by ako inak, ak nie, bojovali za slobodné Slovensko pomocou deklarovania pozitívneho vzťahu ku národným a kresťanským tradíciám (na ktorých je jedine možné stavať v prípade slovenského národa) sú cestami do stratena, (ehm, teda do náručia satana) nakoľko tí, čo ich hlásajú im sami neveria, lebo podľa nich nežijú.

 

Jedinou možnosťou poraziť tých, ktorí vytvorili tento systém, je tento systém „prečurať“ alternatívou vychádzajúcou z kresťanského učenia, jeho morálky a etiky, povedzme aj politickou cestou (s ozbrojenou zložkou za pätami a najlepšie aj pred nosom a zo strán).

 

Do vtedy bude platiť to, čo spieva istý Miroslav vo svojej piesni „slepí vodia slepých po cestách necestách“ a zločin bude na pochode vpred.

 

Radovan Novotný