Slovenom venované

Zleteli Orly z Tatry. Dávno.

Snáď v plnej sile vzlietnu zas,

či nazbierajú síl dostatok,

v budúcnosti ukáže čas.

.

Najväčší dar nášmu národu,

kus čistej zeme v opateru daný,

slobody bojmi ju Boh žehnal,

slobodný víťaz ju vždy chránil.

.

K hrdej otčine láska vrúcna,

buď znakom našej oddanosti,

nech nie je nám náš život milší,

ako ochrana ľudských cností.

.

A z výšin na nás hľadí Štúr,

jeho hlas počuť v šume bukov

a majestátnosť v pýche hôr,

on píše básne našou rukou.

.

A ľud náš pravde verný, hrdý,

nepoznal otroč v básňach svojich,

hosťa si chlebom, soľou vítal

a za vlasť svoju mrel si v bojoch.

.

A v čo že veria tí, po rokoch,

čo vládnuť prišli vzorom cudzích

nedbajúc na odkaz národný,

nedbajúc na plač svojich ľudí?

.

Neveria v nič, lež v slasť mamonskú

a vlasť hrdúsia kruté časy

a tradície umierajú,

nepočuť predkov našich hlasy.

.

A národovci, moji milí,

azda ste zbrane nenabili?

Azda ste meče nebrúsili?

Azda ste národ neľúbili?

.

Navráťme späť hrdosť národnú,

veď v nás poslednou umrie viera.

Nevzdaj sa zveru – pravda večná

a za ňou už len čierna diera.

.

Nájdime v sebe hlas národa,

ktorý sa každým dňom zabíja.

Azda sa vraví v Pravde sveta,

že padne Orol a vstane zmija?

.

Zvíťazí Orol, Orol hrdý,

my otvoríme oči ľuďom.

Vrátime čestnosť, hrdosť, lásku,

uchránime pred lžou a bludom.

.

Zleteli Orly z Tatry. Dávno.

Či v plnej sile vzlietnu zas,

či nazbierajú síl dostatok,

to je len v nás bratia, len v nás!

.

Artem Gogoľ