Výročie Nežnej revolúcie (Zamatového podvodu), 17. novembra 2011, Prešov
Uplynulý štvrtok sme si formou spomienkovej akcie pripomenuli 22. druhé výročie Zamatového podvodu, pri ktorom došlo ku naštartovaniu novej éry prerozdelenia majetku a debilizácie spoločnosti. „Reformní“ komunisti si za požehnania východných slobodných murárov, ako aj ich západných bratov ruka v ruke s časťou domáceho tzv. disentu zasadli do rozhodovacích kresiel, ortodoxných boľševikov poslali na zaslúžený dôchodok, neoľudákov stopli skoro ihneď na začiatku s ich pronárodnou politickou agendou a naivnej väčšine naservírovali pluralitne demokratické dristy o tom, že pod ich vedením ich čaká budúcnosť plná vše objímajúcej slobody, pravdy a lásky, teda raj na zemi.
Okrem toho sa na našom milom Slovensku vytvorila z vybraných demokratov ako čarovným prútikom skupinka, ktorá zo dňa na deň sa zo svojej česko-slovenskej orientácie pretavila na kvázi pravovernú pronárodnú (nájducim si obdobných partnerov za riekou Moravou), ktorej cieľom sa stalo osamostatnenie Slovenska (za účelom možnosti podieľania sa na zisku lepšej časti z koristi, teda slovenského hospodárstva).
Ako z predchádzajúceho vyplýva, je na čo spomínať. Človek však nevie, či má pri tom plakať, smiať sa, alebo zúriť. No nič to, ovládli sme na chvíľku emócie a vykročili z autobusovej stanice v malom šíku do centra Prešova, aby sme pouvažovali o budúcnosti, načrtli výhľady a zaspievali si. To všetko za účasti našich ozajstných kamarátov z mestskej a štátnej služby svorne pred pamätníkom venovaným obetiam komunizmu.
Atmosféra bola skoro rodinná a jej svornosť aspoň na oko umocňovala harmonika a spev kamaráta Janka. Zhodnotenie udalosti za uplynulých 22. rokov realisticky temné, výhliadky do budúcnosti nádejné, avšak za predpokladu vypätia najväčších možných síl vyvolených z národa, ktorí budú mať s Božou pomocou potenciál strhnúť aj ďalších „dobrovôľnych“ jednoduchších v boji proti temnote. Jeden z vystupujúcich načrtol svoju nespokojnosť so stavom slobody slova, druhý na príklade človeka menom Ivan Slobodník so stavom justície, keďže náš super systém ho väzní za čin, ktorý nespáchal. Ostáva len dúfať, že aj pričinením prítomných dané veci zmenia tvár.
Stretnutie bolo ukončené, ako aj začaté výstižnou piesňou Karla Kryla „Demokracie“ za ktorej tónov boli zapálené sviece venované obetiam komunizmu a demokracie. Čas ukáže, či reči a výzvy ostanú iba v podvedomí, či napísané len na papieri, alebo na druhej strane sa pretavia v reálne skutky.
Tak nám Pán Boh pomáhaj.
Radovan Novotný