Paradox
Dňa 5. 6. 2010 v obci Jurské v okrese Kežmarok cigáni z miestnej osady barbarsky rozkradli humanitárnu pomoc adresovanú všetkým obyvateľom obce, teda aj „bielym“. Balíčky s potravinami a pitnou vodou boli dopravené vrtuľníkom, keďže všetky prístupové cesty boli poškodené povodňou a obec ostala odrezaná od sveta. Hneď na to asi 100 cigánov sa pustilo do rabovačky, starostu obce Gustáva Mišalku, ktorý mal rozdeliť materiálnu pomoc – cigáni napadli, surovo zbili a vyhrážali sa mu zabitím. Následne cigáni poškodzovali majetok „bielych obyvateľov“, ktorí s incidentom nemali nič spoločného, porozbíjali im okná na domoch i vchodové dvere, čím vyprovokovali policajný zásah. Do akcie bolo nasadených 30 policajných áut a 83 policajtov so psami. Podozrivého 29-ročného útočníka tmavšej pleti kežmarskí policajti predviedli na vypočutie, taktiež ďalších 12 útočníkov a zaistili aj svedkov. Kežmarský policajný vyšetrovateľ muža obvinil z prečinu útoku na verejného činiteľa a prečinu výtržníctva. Policajti v cigánskej osade počas celej noci monitorovali bezpečnostnú situáciu.
Povodeň zreteľne vytriedila ľudské charaktery. Slováci si navzájom pomáhali pri záchrane životov, majetku, obydlí, hospodárstiev, či tovární a neskôr pri odstraňovaní škôd. Hasiči, záchranári, vodohospodári a humanitárni pracovníci s vypätím všetkých síl nasadzovali v tejto výnimočnej situácii vlastné životy. Nikto z nich nerozkrádal potravinové balíčky.
Pri tejto príležitosti nemožno opomenúť ani zvieratá, ktoré sú taktiež Božími tvormi. Obyvatelia zaplavovaných obcí hnali domáce a hospodárske zvieratá do bezpečnejších, vyššie položených miest. Záchranári pomáhali pri záchrane domácich miláčikov – psov plávajúcich z posledných síl v mútnych vodách povodne, s úplnou samozrejmosťou ich brávali do člnov k zachraňovaným osobám a odvážali ich do bezpečia. Podotýkam, že ani tie najvyhladovanejšie zvieratá nerozkrádali potravinové balíčky.
Do tretej kategórie by som chcel zaradiť tých jedincov našej spoločnosti, ktorí sa počas povodne zachovali horšie ako zvieratá. Keby diabli mohli škodiť našej spoločnosti, ako by sa zachovali? Nenávideli by Slovákov, priživovali by sa na plodoch ich práce, pri každej príležitosti by urážali, znevažovali a ponižovali náš národ, šikanovali by slovenské deti, ničili by cirkevné objekty, kradli by všetko, na čo by im padol zrak, lúpežne by prepadávali, znásilňovali, vraždili by nevinných. Žobrali by, aj keby mali viac peňazí ako obdarujúci, pytliačili by, podpaľovali lesy, pohŕdali by Bohom a jeho zákonmi a každým svojim skutkom by dávali najavo, že sú prisluhovačmi pekla a určite by rozkradli potravinové balíčky pri nedávnej povodni…
Do ktorej kategórie možno zaradiť cigánov? To už ponechávam na posúdenie čitateľom. No jedno je isté: V kresťanskej Európe, v jednej z najkresťanskejších krajín – na Slovensku mocipáni konajú úplne opačne ako Boh: zlých odmeňujú a dobrých trescú! Možno i tieto povodne boli Božím varovaním, aby sme sa prinavrátili k dejinami overeným kresťanským zásadám.
Autor: Ján Slanský