Význam Solúnskej misie

Snahou súčasných vládnucich elít je okrem iného aj odrezať jednotlivé národy od svojich koreňov a získať tak absolútnu moc vytvorením jednotnej svetovlády a to všetko pod zámienkou humanizmu, tolerancie, multikulturalizmu a takzvanej liberálnej slobody. Minulosť nám však dáva jasne najavo, že snahy o moc aj keď inými prostriedkami ako sú tie súčasné, tu boli vždy a pokiaľ sa nenašiel spôsob ako takýmto hrozbám čeliť, národy v konečnom dôsledku zanikli.
V neľahkej situácii sa ocitol aj slovenský panovník Rastic, keď si jeho ríšu snažili podmaniť Frankovia na čele s Ľudovítom Nemcom. Rastic však zachoval rozvážnosť a okrem toho, že dokázal odraziť franské útoky myslel aj na budúce generácie. Uvedomil si, že základným pilierom národnej suverenity a cestou k lepšiemu uplatneniu kresťanského učenia je reč a písmo. Tieto a mnohé iné dôvody predchádzali príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.
Ich prínos v náboženskej sfére štátu starých Slovenov je nepochybný, avšak odkaz Cyrila a Metoda získal oveľa širší význam. Kresťanstvo totiž bolo rozšírené na našom území aj pred ich príchodom, značná časť Slovenov bola pokrstená a myslím, že s istotou sa možno domnievať, že by naši predkovia prijali kresťanstvo aj nebyť misie Solúnskych bratov. Avšak vtedajší misionári boli prevažne franskí kňazi a aj týmto spôsobom sa Franská ríša snažila získať naše územie. Cyrila a Metoda tak možno považovať nielen za vierozvestcov, ale aj za patrónov slovenskej samostatnosti, nakoľko pomocou nimi vytvoreného písma, hlaholiky, a preložených biblických kníh a liturgie začali ihneď po príchode vyučovať svojich učeníkov, čím sa podieľali na vytvorení vlastnej cirkevnej organizácie. Sloveni tak dali jasne najavo, že sú slobodný, suverénny a nezávislý národ.
Práve v tejto dávnej dobe možno bádať počiatky národného povedomia, ktoré ukázalo svoju pravú silu a odhodlanosť pokiaľ je späté s kresťanstvom. Cyril a Metod položili základný pilier samostatnosti Slovenov a práve na tomto pilieri postavený národ dokázal neskôr odolávať stáročným útlakom počas Uhorského štátu. Odkaz Cyrila a Metoda zanechal na našom národe stopy nádeje v lepšiu budúcnosť, čoho dôkazom a dôsledkom sú neskoršie vlny národného obrodenia so snahami vymaniť sa spod nadvlády cudzích okupantov. Či už ide o bernolákovcov, alebo o štúrovcov, všetci podobne ako Rastic a solúnski bratia vnímali dôležitosť vlastnej reči, čo neskôr aj prirodzene kládli za prvotný cieľ svojej národnej činnosti.
Cyrilo-metodský odkaz však nie je spätý len s rečou a písmom, snaží sa nám tiež ukázať, akú silu má národ, pokiaľ je jeho ľud založený na báze kresťanstva. Niet preto divu, že aj nasledujúce generácie, či už spomínaní bernolákovci alebo štúrovci, neskôr však zase hlinkovci, ale vôbec všetky národné prúdy zakladali na kresťanstve, vďaka ktorému nemal nikto problém obetovať národu celý svoj pozemský život aj napriek hrozbe prenasledovania, väznenia či smrti.
Niektorí súčasní myslitelia sa pokúsili definovať národovectvo ako istú lojalitu k ľuďom vlastného národa, ktorá zakladá aj na výhodách plynúcich jednotlivcovi z príslušnosti k tomu ktorému národu. Ja si však myslím, že takáto definícia je úplne biedna a pokiaľ by aj slovenskí vlastenci boli vlastencami len na základe lojality, či výhod, asi by ďaleko nedošli. Im totiž z príslušnosti k slovenskému národu žiadne výhody neplynuli, skôr naopak, celý život boli sústavne prenasledovaní a napádaní protinárodnými živlami. Čo ich teda potom viedlo k práci pre národ? Bolo to predovšetkým presvedčenie spojené s kresťanskou vierou, ktorá káže milovať vlastné viac ako cudzie. Takto motivovaný človek má oveľa väčší potenciál národu verne slúžiť a má väčšiu snahu budovať lepšie a istejšie zajtrajšky pre svoje deti. Kresťanstvo tak zohralo dôležitú úlohu nielen počas uhorského žalára národov, taktiež mu možno vďačiť za ochranu národa pred zhubnou nákazou boľševizmu, ktorá ohrozovala naše národné dedičstvo a to všetko najmä vďaka odkazu Solúnskych bratov, ktorí pozdvihli kresťanstvo na vyššiu úroveň.
Ich odkaz je teda cítiť počas celej našej histórie od druhej polovice deviateho storočia až po súčasnosť. Či už ide o veľkých mužov, ktorí sa svojou obetavosťou zaslúžili o prinavrátenie slovenskej samostatnosti, určite však patrí vďaka aj ľudu, ktorý dokázal toto dedičstvo zachovať a posunúť svojim deťom aj v ťažkých časoch. V tejto chvíli patrí vďaka však najmä Vám Cyril a Metod, za to, že ste zasiali semeno, ktorého strom rastie už viac ako 1100 rokov. A či ten strom v budúcnosti vyschne, alebo rozkvitne a prinesie svoje plody, to záleží v tejto chvíli len na nás priatelia.

Milan