Príchod vierozvestcov na Slovenskú zem

Každoročne v letnom mesiaci júl si pripomíname príchod vierozvestcov na Slovenskú zem. Prečo je táto udalosť pre nás taká významná? Čo vlastne pre našich predkov a Slovanov znamenal príchod Sv. Konštantína – Cyrila a Sv. Metoda? Toto sú otázky, ktoré nám môžu bližšie predostrieť čo všetko pre nás, ale aj celú Európu znamenajú bratia Konštantín a Metod z gréckeho mesta Solún (dnes Thessaloniki)

Na začiatok treba napísať, že Konštantín a Metod nepredstavujú začiatok christianizácie na Slovensku. Pred nimi tu už boli Írsko-Škótski misionári a potom tu pôsobili franskí kňazi. Ďalším dôkazom je kostol v Nitre, ktorý dal postaviť Pribina a v roku 828 vysvätiť salzburský arcibiskup Adalrám, ako sa dozvedáme z franských prameňov. Tieto udalosti nám potvrdzujú, že christianizácia začala dávno pred príchodom Solúnskych bratov. Avšak naše územie bolo pod správou franského kléru, ktoré spadalo pod Franskú ríšu. Toto si knieža Rastislav uvedomoval a dal poslať pre dnešných spolupatrónov Európy Konštantína a Metoda, za ktorých ich vyhlásil pápež Ján Pavol II.

To, čo spravil Rastislav je potvrdením toho, že bol prezieravý vladár a dobre chápal úlohu kresťanstva v Európe, ktorá už prestávala mať tvar pohanskú a menila sa na kresťanskú. Rastislav pochopil, že ak chce budovať vlastnú ríšu, ktorá stojí na pevných základoch, potrebuje vlastnú cirkevnú samosprávu. Takú, ktorá by zvestovala kresťanskú vieru medzi pospolitým ľudom v ich materinskom jazyku. Preto Rastislav poslal v roku 861 túto žiadosť o vierozvestcov do Ríma pápežovi Mikulášovi I. Ten mu však nevyhovel, lebo sa bál konfliktu s východofranským panovníkom. Preto Rastislav poslal podobnú správu do Kanštantinopolu (hlavne mesto Byzantskej ríše) Michalovi III. Ten poslal dvoch Solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Solúnski bratia prišli na Veľkú Moravu v roku 863 a tým čo dosiahli predbehli svoju dobu. Konštantín ešte pred príchodom zostavil písmo pre Slovanov a to hlaholiku (glagoliku). Preložil taktiež niektoré liturgické texty do staroslovenčiny.

Avšak vráťme sa k tomu čím vlastne bratia Konštantín a Metod predbehli dobu. Predbehli ju tým, že obhajovali učenie kresťanstva v materinskom jazyku. V tej dobe boli totiž len tri liturgické jazyky a to: hebrejčina, gréčtina a latinčina. Jej predstavitelia boli tzv. trojjazyčníci, ktorí zavádzanie staroslovenčiny ako liturgického jazyka považovali za kacírstvo. Avšak Konštantín tak v Benátkach, ako aj v Ríme obhájil staroslovenský jazyk ako liturgický. Na základe tohoto faktu sa domnievame, že bez rozumného aktu kniežaťa Rastislava by postupne nastala germanizácia.

To, že pre našu etnickú príslušnosť mali Solúnski bratia nemalé zásluhy a že sú zakladateľmi dnešnej azbuky a kresťanského ducha Slovanov je fakt ako aj to, že kresťanstvo hralo dôležitú úlohu pri formovaní Európskych národov, na čom mali dôležitú zásluhu aj Solúnski bratia. Na koniec treba dodať, že staroslovenský jazyk sa ako jediný jazyk stal právoplatným liturgickým jazykom, ktorý na základe obhajoby Konštantína a Metoda potvrdil pápež Hadrián II. Schválil totiž preklady bohoslužobných kníh v roku 867 a tým sme sa zaradili medzi národy, ktoré ako prvé používali svoj jazyk na šírenie kresťanstva, kým iné národy používali len latinčinu, čím sme predbehli vývoj o stovky rokov.

Tento fakt potvrdzuje aj rozšírenosť súsošia Sv. Konštantína a Metoda v Slovanských, ale aj neslovanských krajinách. O tomto svedčí aj postavený pamätník solúnskym bratom v roku 1993 v Moskve, kde je na spodnej tabuli napísane: „Svätým prvoučiteľom slovenským pozdvihnutým na roveň apoštolov Metodovi a Cyrilovi vďačné Rusko.“[1] Toto ukazuje, že nie len my berieme Solúnskych bratov za našich učiteľov, ale tak činí aj Štúrov „Dub“ o ktorý sa máme oprieť podľa jeho názorov, ktoré prezentoval na sklonku svojho života vo svojom politickom diele Slovanstvo a svet budúcnosti.

Tento článok uzavrieme výňatkom z Proglasu, ktorý je prvou básnickou tvorbou Konštantína, čo bol predslov k evanjeliu v hlaholike.

„Národy, ak ste odhodlané zápasiť s nepriateľmi o svoju vlastnú budúcnosť – dokorán otvárajte dvere rozumu!“[2]

Autor: Peter Sliacky

Poznámkový aparát:

[1]: MIKLÁŠ, V: Cyril a Metod neslovenskými očami. In: Kultúra 29. júna 2011, č. 13, r. XIV., s. 10.
[2]: Ed. FERKO, M.: Starý národ – Mladý štát. Bratislava: Litera, 1994, s. 18.