Výročie smrti Františka Majocha, 9. augusta 2010 Hermanovce

František MajochOd smrti martýra vdp. Františka Majocha uplynulo už 91 rokov. V deň výročia jeho smrti sa členovia o. z. NSS zúčastnili Pobožnosti svätenej aj za spásu jeho duše v hermanovskom kostole. V kázni farár vyzdvihol Majochovu osobu skrz jeho spoločenskú, širokospektrálnu angažovanosť v dobe, ktorá priam volala duchovných do služby národa.

František Majoch pôsobil na hermanovskej fare v časoch rušných, keď na Slovensko tlačila boľševická maďarská armáda, pokúšajúca sa o znovu pričlenenie východného Slovenska k Maďarsku. Kňaz Majoch sa neúnavne angažoval vo veci udržania Slovákov mimo dosah Maďarov, na ktorých pôsobenie mal národ zlé spomienky. Vkladal svoju nádej do Československa, preto sa aj v propagácii tohoto novozrodiaceho sa útvaru angažoval.

Okrem angažovanosti v prospech ČSR kňaz Majoch rozvíjal v Hermanovciach taktiež priekopnícke aktivity, súvisiace s kultúrnym pozdvihnutím a tým aj národným uvedomením hermanovského človečenstva. Prebral taktiež zodpovednosť za časť úradníckych záležitosti obce. Zákonite sa stal kvôli svojim aktivitám tŕňom v oku ľudí participujúcich na maďarskom boľševickom okupačnom vpáde.

Červení Maďari boli zanedlho vyhnaní z našej zeme, kolaboranti uväznení. Istému maďarskému boľševickému židovi sa však podarilo utiecť a za pomoci nenávisti zniesť, zvlášť krutým spôsobom, otca Majocha zo sveta. Stalo sa tak v Bertotovciach pri škole, kde v súčasnosti stojí na počesť pamiatky zavraždeného kňaza postavená kaplnka.

Žid Gejza Rajch, Majochov vrah, pri všetkej odpornosti svojho činu, chtiac-nechtiac zákonite stvoril slovenskému národu martýra.
Otec František sa stal jedným z tých, ktorí vstúpili do panteónu národných dejateľov- slovenských martýrov, ktorých odkaz je silný a nesmrteľný.

Sme radi, že miestni Slováci v tomto duchu činia, aktívne si pripomínajú pamiatku ich vzácneho dušpastiera. Zvláštnu zásluhu má na tom oltárny spolubrat Majocha, súčasný hermanovský duchovný. Živí spomienku na neho, spolu so spomienkou na ďalšieho významného kňaza, pôsobiaceho svojho času v Hermanovciah – prof. Hlaváča, starostlivého otca chudobných.

Horiaci dvojkríž, ktorý sme zapálili na hrobe Majocha, je dôkazom našej náklonnosti a úcty k nemu a jeho bratom, ktorých postihol obdobný osud. Nech mu dá Boh večný život za jeho lásku k ľudu, za ktorú zaplatil tým najcennejším – svojím životom.