Opodstatnenie svojpomocnej činnosti – domobrany

Osud malackej bielej rodiny, konfrontujúcej sa s bandou asociálnych cigánov všetkých vekových kategórii je po zopár článkoch a reportážach známy skoro každému človeku na Slovensku, žijúcemu istou formou sociálneho života, resp. dalo by sa povedať, že aj vtáčky si o tomto prípade čvirikajú. Príbeh rodiny Dobrovodských je skutočne živým mementom tejto prehnitej doby a z určitého pseudo-humánne zafarbeného postoja by sa dalo povedať, že „čo prežíva táto rodina by sa nemalo priať ani najväčšiemu nepriateľovi.“

Osobne však z môjho národoveckého prajem nepriateľovi všetko to a mnoho ďalšieho z jeho pohľadu zdanlivo horšieho z jednoduchej príčiny, ak pod tlakom udalostí náhodou nestratí svoj mizerný život, aby sa naučil móresom. Ale o tom možno inokedy a inde.

Ľudia, ktorí sa dostanú do fázy keď na margo “spolunažívania“ so svojimi cigánskymi asociálnymi susedmi pred reportérom okrem iného tvrdia, že susedia im zničili život, zdravie, rodinu i majetok a dodávajú, že mestskej a štátnej polícii vo veci nápravy už neveria a že vždy verili v spravodlivosť, ale ak sa s tým nič neurobí, skončí to veľmi zle, musia mať vážne dôvody na to, aby to tvrdili a ešte vážnejšie, aby z nich vyvodili skôr, či neskôr radikálne, ale v súlade s čistým rozumom a dobrými úmyslami, či jednoduchým pudom sebazáchovy korešpondujúce riešenie.

Buď pánom Dobrovodským puknú nervy a patrične si fyzicky podajú aspoň časť cigánskych individuí a ostatné sa dajú na útek, aj keď doteraz tvrdia že „ľudia im radia, aby situáciu riešili násilím, no oni to odmietajú“, čo korešponduje s výrokom pána Dobrovodského staršieho, že „veria v spravodlivosť, ale ak sa s tým nič neurobí, tak to skončí veľmi zle“, či „keď sa voľačo môjmu synovi stane, tak všetci uvidia.“, alebo jednoducho s pomocou solidárnych ľudí a menšieho násilia daných cigánskych asociálov niekam eufemisticky povedané vysťahujú.

Jedno je jasné, že “štátni“ a mestskí úradníci, vykonávajúci svoju “službu“ verejnosti na základe podplatenia (myslené do slova podplatenia aj brania svojej v tomto prípade nemorálnej tabuľkovej mzdy), alebo šialeného presvedčenia nimi prijatej zvrátenej úpadkovej filozofie v duchu “chráň každého koko.., lebo má ľudské práva (aj napriek tomu že je to evidentne zdegenerovaný a nenapraviteľný, ľudskému pokoleniu nepriateľský koko.)“, rodine Dobrovodských nepomáhajú a ani nepomôžu.

Dokladajú to aj slová postihnutých Dobrovodských, z ktorých mladší tvrdí na margo “pomoci“ zo strany mesta: „Obrátili sa mi chrbtom, odkázali mi, že som rasista“ a na margo pomoci mestskej polície a “štátnej“ polície že im už neverí. Pán Dobrovodský poznamenal, že už ich ani nevolá, lebo ak im povie, že sa mu vyhrážajú, že „skap ty biela sviňa“, tak mu odpovedia že to cigáni nemyslia vážne a že trestný čin to bude, až keď ho zabijú.

Pán Dobrovodský vyjadruje nádej s vecou riešenia prípadu súdmi, vzápätí však dodáva, že „to veľa stojí a ja si to nemôžem dovoliť“.

Uplatnenie národnej a občianskej solidarity vo forme svojpomocnej činnosti – domobrany má teda cestu otvorenú, či už vo filozofickej rovine, historickej, alebo faktickej. Vznik tohto zboru “hasičov“ akútnych prípadov a preventívne pôsobiacich činovníkov je skôr, či neskôr nevyhnutný. Ostáva už iba prekonať tým, ktorí deklarujú „lásku k svojeti a rodu“ ich vlastnú obmedzenosť, samoľúbosť a samozrejme strach a naplno využiť ich tvoriaci potenciál a odhodlanie.

Čo s degenerovanými asociálmi ďalej je riešením pre istú formu organizácie stojacej mimo toho, čo ostalo po Slovenskom štáte a obec, zodpovedajúcej duchu úloh “civilnej obrany“, zaoberajúcou sa potlačovaním neakútnych chorobných prípadov, vyplývajúcich z fenoménu “diskriminácie bielych cigánskymi asociálmi“.

Tieto zložky by sa venovali problematike minimálne do vtedy, pokým by obec a štát neprišli “k rozumu“. Domobrana by nebola protištátnou organizáciou, práve naopak, bola by proštátnou a pronárodnou akou svojho času bola aj “Biela légia“, ktorá vznikla podľa názoru Dr. Jozefa Vicena paraf: „ako svojpomocné hnutie na ochranu práv občanov pred komunistickým štátnym terorom“.

Vtedy to bolo pred komunisticým štátnym terorom, teraz pred v prvom rade asociálnym cigánskym. Aký je v tom rozdiel? Žiadny, vtedy bol bitý biely človek červenými, dnes je bitý čiernymi a modrými.

Radovan Novotný