Čo sa to s nami deje?

Ja osobne som dnešnou postmodernou dobou dosť znechutený a určite aj značná časť z Vás. Aj napriek tomu sa tvárime, ako keby sa to nás netýkalo. Avšak opak je pravdou! Nás sa to až príliš týka. To znamená, že keď vidíme, čo sa deje s dnešnou spoločnosťou, kam sa prostredníctvom elít uberá a my mlčíme je to problém, ktorý má značný dopad na spoločnosť ako takú.

Čo je základom spoločnosti? Rodina. Čo je vlastne rodina zo sociologického hľadiska? „Rodina je najdôležitejšia spoločenská skupina a inštitúcia, ktorá je základným článkom sociálnej štruktúry i základnou ekonomickou jednotkou a jej hlavnými funkciami je reprodukcia trvania ľudského biologického druhu a výchova, resp. socializácia potomstva, ale i prenos kultúrnych vzorov a zachovávanie kontinuity kultúrneho vývoja. Základom rodiny je dyadický (týkajúci sa dvojice) pár zložený z muža a ženy.“[1] To znamená, že societa bez rodiny stráca kontinuitu a tým aj zachovanie etnickej príslušnosti, t. j. národnej, ktorá je v dnešnej dobe do značnej miery potláčaná, ak nie doslova odbúravaná. Toto nám potvrdzuje aj napríklad druhý ročník podujatia za práva homosexuálov s názvom: „Dúhový Pride“, ktorý je tak všemožne podporovaný napr. veľvyslancami na Slovensku.

To by nebol až taký precedens z ich strany, keby viedli takú istú politiku vo vlastných krajinách. Avšak, na rozdiel od toho, aby presadzovali tie isté tzv. „homofóbne“ postoje ako ich krajiny voči homosexuálom, tak oni sú odrazu „antihomofóbovia“. O koho sa konkrétne jedná? Napr. o veľvyslanca USA, Maďarska, Poľska, resp. Európsku úniu a mnoho iných organizácií a inštitúcií.

Toto sú udalosti, ktoré ma vedú k záverom, že tradičná rodina ako pilier spoločnosti a aj existencionálna zložka zachovania etnicity, resp. národov a ich kultúr, je čoraz častejšie v postmodernom svete ohrozovaná ako nejaký prežitok moderny. Tu sa hodia slová Jána Pavla II. : „Rodina je miestom lásky a života. Miestom, kde láska rodí život.“ Toto sú krásne slová, ktoré v dvoch vetách vystihujú zmysel rodiny. Rodina nie je prežitkom, ale je podstatou zdravej spoločnosti.

Avšak, vráťme sa k danému podujatiu homosexuálov, ktoré sa konalo začiatkom júna. Bolo vedené pod myšlienkou zrovnoprávnenia homosexuálov a vo viacerých slovenských denníkov, či na ich internetových portáloch, sa poukazovalo na to, že sa uskutočnil druhý ročník tohto podujatia „za ľudské práva gayov a lesieb“. Prosím Vás pekne, aké že to ľudské práva majú upierané? To, že nemajú právo na taký istý status ako je rodina, teda rodinu, ktorá sa skladá z muža a ženy a plodov ich lásky, je predsa úplne normálne. Alebo to, že chcú mať právo na adopciu. Toto sú podľa nich a prezentovania médií upierania ľudských práv?

Ľudské práva sú (podľa prirodzeno-právnej náuky) dané práva, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia. V minulosti boli tieto práva priznávané iba vládcom a šľachte, zatiaľ čo obyčajným ľuďom len v malej miere, prípadne boli celkom upierané. Medzi základné ľudské práva patrí napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpečnosť, právo prejavu, svedomia, spolčovania, právo zhromažďovania a iné. Tieto práva sú univerzálne, pre všetky ľudské bytosti, nezávislé od jurisdikcie alebo iných faktorov ako sú: etnický pôvod, národnosť, náboženstvo, pohlavie a pod.

Myšlienka ľudských práv pochádza z filozofických myšlienok a konceptov prirodzených práv, ktoré boli formované hlavne počas doby osvietenstva. Je evidentné, že zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, sú ľudské práva, prinajmenšom v povojnovom období, konceptualizované na základoch ľudskej dôstojnosti a ponechávajú si svoj univerzálny charakter.[2] Nikto však homosexuálom neupiera tieto práva! Prečo potom majú mať práva, ktoré im od Boha neprislúchajú?

Je samozrejmé, že ľudské práva sú zakotvené v medzinárodných zákonoch a dohodách, ako aj vo vnútroštátnych zákonoch mnohých krajín. Teória ľudských práv tvorí morálnu základňu pre reguláciu súčasného geopolitického poriadku a znamenajú aj demokratické ideály. No pravdou je aj to, že určité skupiny ich vehementne porušujú a to napr. NATO, ktorého členmi sme aj my. Toho NATO, ktoré robilo tzv. „humanitárne bombardovanie“ a to je už porušovanie ľudských práv…!

Tieto a množstvo iných udalostí nám ukazujú, že ak chceme, aby Európa ostala kontinentom mnohonárodným a kresťanským, na platforme národných štátov, treba nám aj tým smerom kráčať. Veď aj predstaviteľ národnej emancipácie 20. storočia Andrej Hlinka sa vyjadril: „My milujeme Slovensko, slovenská zem je našou otčinou, slovenský národ je naším národom“. Tieto slova sú veľavravné a hlavne nadčasové.

Ak aj my chceme, aby slovenský národ ako národ, ktorý tu je vyše tisíc rokov, zotrval na tomto kúsku zeme, ktorá mu je od Boha daná, mali by sme si stáť za kresťanskými hodnotami, ktoré sú aj formované v našej ústave. Veď Cyrilo-metodská tradícia, ku ktorej sa Slovenská republika hlási, je aj legitimizácia kresťanských hodnôt nášho národa a krajiny. To potvrdzuje aj národno-emancipačný proces, na ktorého čele stála hlavne kresťanská inteligencia. Toto sú nezmazateľné fakty našej histórie a kto to nevie, nech sa učí! Veď nie nadarmo sa traduje „História magistra vitae“. A preto ma zaráža, kam v dnešnej dobe speje Slovensko a celé portfólio európskych národov a jeho kresťanské hodnoty, keď pod rúškom ľudských práv dovolíme pochod homosexuálov.

Autor: Peter Sliacky

Poznámky:

[1]: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Chovanec1/pdf_doc/60.pdf
[2]: http://www.ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav